Adela Banášová pozvala do svojej talkshow breathariána. Chlap v krojovanej košeli tvrdil, že už dva roky nič nejedol. Žije z presa ako my všetci, a predovšetkým hlboko dýcha, zatiaľ čo my ostatní sme často na konci s dychom.
V starých slovenských rozprávkach sa vyskytovalo zvolanie, že skutočná láska žije zo vzduchu. Bolo to porekadlo dedinských Bridget Jonesových, keď si museli vyberať medzi chudobným pastierom, oblečeným podobne ako Adelin breatharián, a zámožným, no škaredým nápadníkom.
Žiť zo vzduchu sa nedá
Zdá sa, že rozprávky sa zmenili, a zo vzduchu môže žiť aj láska k sebe samému. Breathariánstvo sa končí smrťou, všetky vedecké pokusy vedené za prítomnosti televíznych štábov od Tokia po Londýn dokázali, že človek bez stravy zahynie.
Obyvatelia Južného Sudánu to vedia aj bez štábov. Žiť zo vzduchu sa nedá, rovnako ako sa nedá vyčítať budúcnosť z usadeniny tureckej kávy a z mikáda leteckých stôp na oblohe. Viera v pránu, ktorá dodáva týmto nenáročným stravníkom životnú energiu, je výrazom najvulgárnejšej podoby ezoterického vnímania sveta. Napriek tomu prežíva lowcostová ezoterika nevídaný rozmach.
Koncom osemdesiatych rokov som si začal písať s pánom Zadrobílkom, pražským vydavateľom hermetickej literatúry. V tom čase vychádzali jeho bibliofílie v samizdate, po '89 sa stal z jeho vydavateľstva Trigon rešpektovaný dom.
Hermetické štúdie
Zadrobílek vydával v premyslených edíciách kľučové diela európskeho hermetizmu z obdobia neoplatónskej renesancie, z čias, keď Marcin Ficin prekladal na žiadosť Cosima Medicejského Hermove spisy, z obdobia nemeckej špekulatívnej mystiky Agrippu z Nettesheimu až po Paracelsove lekárske spisy.
Boli to pekne zalomené knihy so špeciálnymi fontmi a ilustráciami. Trigon neskôr kurátorsky pripravil v spolupráci s Janom Švankmajerom výstavu a katalóg Praha Caput Regni, ktorou istým spôsobom imunizovali verejnosť pred šarlatánstvom ezoterického fast foodu. Na jeho práce nadviazal Malvern, ktorý pôsobí dodnes a združuje pozoruhodnú zostavu špecialistov z humanitných a prírodných vied, aby verejnosti priniesol kritické vydania tejto slepej vetvy európského myslenia.
Hermetické štúdie mali v strednej Európe silnú tradíciu, boli výrazom – možno hlb〜ším ako inde na kontinente – snahy o pochopenie nie skrytých súvislostí, ako to prezentovali Danniken a Souček, ale postavenia človeka v jeho vlastnom živote.
Celistvosť neviditeľného sveta
V tom sa existenciálny hermetizmus renesancie líšil od toho, čo za ezoteriku považuje verejnosť dnes. Festugierove kritické vydania Hermových spisov, Atalanta Fugiens grófa Michaela Maiera alebo mnemonické práce Giordana Bruna neboli namierené proti niekomu, ale smerom do ľudskej podstaty.
