Koncom minulého storočia začalo niekoľko svetovo významných spoločenských vedcov upozorňovať, že svet čelí zmenám porovnateľným s priemyselnou revolúciou. Niektorí ju pracovne nazvali digitálna. Začiatkom 21. storočia sa však populárnejším opisom stalo slovo informačná.
Sociológovia hovorili o informačnej spoločnosti, v ktorej je vytváranie, šírenie a užívanie informácií hlavnou politickou či kultúrnou aktivitou. Ekonómovia píšu o informačnej ekonomike ako o novom type usporiadania vzťahov, ktoré prichádza po tom priemyselnom.
Nie je isté, či aj v medzinárodnej politike sa dá hovoriť o takom výraznom skoku. Európa a Spojené štáty žili totiž takmer polovicu 20. storočia v studenej vojne, ktorá sa s prižmúrením oka dá takisto vnímať ako informačná.
To, čo prebieha dnes, je však informačná vojna v plnom prúde a ani s dvoma zavretými očami sa nedá prehliadnuť. Sporiť sa dá len o to, či ju Rusko vôbec niekedy prestalo viesť. Ľudia, ktorí sa vzťahom Európy a Ruska venujú dlhodobo, sa však prikláňajú skôr k negatívnej odpovedi.
Nástroje a dôsledky
Jedným z nástrojov, ktorý rozkvet informačnej vojny umožnil, je slobodný internet. Ako huby po daždi sa premnožili rôzne portály, ktoré sa tvária, že prinášajú iné, alternatívnejšie, pravdivejšie správy.
Dôveryhodnosť chcú vyvolať patričným názvom. Avšak informácie v nich sú často neoveriteľné a autor anonymný.
