Autor je moderátor rozhlasovej diskusie
Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport.
Keď krátko po neúspešnom referende prijala vláda Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, vyvolalo to silný odpor organizátorov referenda, KBS i viacerých politikov.
(Tejto stratégii sa budeme podrobnejšie venovať na budúci týždeň.) Ľudskoprávnej stratégii však predchádzala Celoštátna stratégia o rodovej rovnosti v SR – aj tá vlani vyvolala silnú kritiku niekoľkých stoviek predstaviteľov medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce.
Na ňu reagovalo zasa viacero odborníkov na pôde SAV. Spor o bioetické či rodové otázky, o otázky rodiny tzv. tradičnej aj tej inej, napríklad neúplnej či viacgeneračnej, registrovaného partnerstva, postavenia menšín, aj sexuálnych, budú zrejme verejný priestor ovládať ešte dlhší čas.
Zdá sa, že v spoločnosti sa konečne začíname venovať celej palete spoločenských problémov. Dnes sa o rodovej stratégii zhovárame s dvoma členkami výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, Silviou Porubänovou (Inštitút pre výskum práce a rodiny) a Máriou Raučinovou (Katolícke hnutie žien Slovenska).
Silvia Porubänová: Majme sa na pozore
Za posledné mesiace vláda prijala dva strategické materiály o ľudskoprávnej problematike – Celoštátnu stratégiu o rodovej rovnosti v SR a Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Do akej miery sú tieto stratégie zaväzujúce a aká je ich právna relevantnosť? Aké mala vláda dôvody na ich prijatie? Bola to povinnosť vyplývajúca z medzinárodných dohovorov?
„Kritériá rodovej rovnosti boli nevyhnutnou podmienkou prechodu Slovenskej republiky k demokracii a trhovej ekonomike. Podpora rodovej rovnosti je jednou z explicitne formulovaných úloh členských štátov EÚ, a teda ich povinnosťou. Amsterdamská zmluva z nej urobila dokonca prierezový cieľ. Po roku 1989 a predovšetkým v tzv. prístupovom procese SR k Európskej únii sa stratégie a akčné plány stali samozrejmou súčasťou všetkých oblastí verejných politík. Napokon ani Celoštátna stratégia rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 nie je prvou stratégiou pre túto oblasť... Treba pripomenúť, že aj na úrovni EÚ okrem zmlúv a smerníc, záväzných pre všetky členské štáty, existujú aj „mäkké nástroje“ (patria k nim stratégie) na podporu dosahovania rovnosti mužov a žien. Úlohou stratégií je tzv. tvrdú legislatívu konkretizovať, aktualizovať, akcelerovať aj formou vytýčenia prioritných oblastí a súvisiacich návrhov odporúčaní.
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike je naopak prvou svojho druhu. Potreba jej vypracovania vyplynula jednak z nevyhnutnosti systémového zarámcovania tejto agendy v podmienkach Slovenskej republiky, jednak z dôvodov existujúcich „bielych miest“ v oblasti ľudských práv na Slovensku. Ide o situáciu niektorých zraniteľných skupín, alebo nedostatočne riešených prierezových tém. Je zrejmé, že potreba takejto stratégie súvisí aj s tým, že sme mladou demokraciou. Štandardné demokracie sa dlhodobo snažia teoreticky i prakticky pokrývať každú reálne i potenciálne problémovú oblasť ľudských práv. Ak teda hovoríme o stratégiách a akčných plánoch všeobecne: ide skôr o očakávanú dobrú a zmysluplnú prax v záujme každej krajiny, než o formálnu povinnosť.“
Aké boli hlavné domáce dôvody prijatia takýchto stratégií?
„Opakujem – ide o potrebu riešiť konkrétnu situáciu a problémy konkrétnych skupín obyvateľstva. V prípade rodovej stratégie je naďalej základným cieľom vytváranie prostredia, účinných mechanizmov a metód na spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, pretože napriek nespornému pokroku v uplynulom desaťročí, existujú obmedzenia aj nerovnosti v postavení, zastúpení, prístupe i zaobchádzaní. Ambíciou je vytvorenie rešpektujúceho priestoru pre každého muža a každú ženu, aby sa mohli v živote realizovať podľa svojich prianí a schopností a neboli obmedzovaní rodovými stereotypmi. Zdôrazňujem aj mužov, pretože rodová rovnosť nie je „len o ženách“!“
Aké hlavné problémy rieši stratégia o rodovej rovnosti? Ako vyzerá slovenská spoločnosť v otázke rodovej rovnosti v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?
