Spolumajiteľ investičnej skupiny Penta Jaroslav Haščák už nejaký čas vynakladá cez svojich advokátov veľké úsilie, aby získal rukolapný dôkaz, že Slovenská informačná služba zničila akékoľvek nahrávky a prepisy z odpočúvania bytu na Vazovovej ulici.
Bytu, kde sa mali dohadovať úplatky a ovplyvňovanie privatizácie štátneho majetku.
Súčasťou úsilia o zničenie nahrávok bolo aj niekoľko žalôb na Slovenskú informačnú službu.
Jedna z nich, z leta 2013, je momentálne veľmi aktuálna. Pretože ilustruje, v akom bezpráví budú prebiehať bezpečnostné previerky právnikov, ktorí chcú byť sudcami.
Kompromitujúce materiály
Súkromie budúcich sudcov má mapovať Národný bezpečnostný úrad za pomoci polície a tajných služieb. A zákony budúcim sudcom nijako negarantujú, že kompromitujúce informácie z ich súkromia sa nedostanú na stôl politikom.
Národný bezpečnostný úrad má citlivé informácie o adeptoch uchovávať v osobitnom tajnom spise. Zákon úradu vyslovene zakazuje, aby dáta použil pri inej svojej práci.
Ibaže súkromie budúcich sudcov bude v teréne mapovať tajná služba a tú už zákon o sudcovských previerkach nelimituje, na čo iné (ne)smie použiť získané informácie.
Znamená to, že podľa zákona si ich budú môcť od SIS vyžiadať premiér, predseda parlamentu aj prezident.
Keď ešte hrozilo, že previerkou budú prechádzať aj aktívni sudcovia, tak práve pre toto mali obavy z vydierania: politici by na nich mohli vytiahnuť kompromitujúce materiály pri rozhodovaní o citlivej kauze.
Utajený predpis
Samozrejme, SIS môže tieto obavy zmierňovať. Môže napríklad tvrdiť, že dáta o budúcich sudcoch nepoužije a kópie zničí hneď potom, ako dá originály bezpečnostnému úradu. Ibaže tomu nemusíme veriť.
Vnútorný predpis tajnej služby, ktorý vydáva jej riaditeľ a ktorý rieši sprístupňovanie a poskytovanie informácií z informačných systémov a evidencií tajnej služby, čas ukladania dát aj termín a spôsob ich likvidácie, je totiž utajený.
Rozhodoval súd
O jeho zverejnenie sa už pokúšal Haščák cez svojho advokáta Martina Škublu.
