Slovensko? To sú fujary, valašky a ľudové kroje. Zaužívaný stereotyp zobrazovať Slovákov ako národ pastierov a obyvateľov dediniek učupených v malebných údoliach pretrváva aj v 21. storočí. Zrejme sa mu nevyhneme ani počas druhého polroka 2016, keď bude Slovensko predsedať Európskej únii.
Predsedníctvo však predstavuje aj príležitosť zlepšiť vnímanie EÚ na Slovensku. Najmä po nedávnych eurovoľbách, v ktorých sa Slováci zaskveli rekordne nízkou 13-percentnou účasťou.
Treba povedať, že za kvalitu vzťahu Slovensko – Únia zodpovedajú obojsmerne politici. A predovšetkým tí vládni. Práve vláda sa totiž často skrýva za Úniu, keď potrebuje zdôvodniť nevyhnutnosť robiť nepopulárne kroky.
Pre Brusel sme museli šetriť, keď udrela hospodárska kríza, musíme v eurovale ručiť vlastnými peniazmi pre nespratníkov z Grécka, musíme strážiť produkciu emisií a so škrípajúcimi zubami zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie. A len pre jednotu Únie s ťažkým srdcom dvíhame ruku za sankcie proti Moskve s povzdychom premiéra Fica, že je to aj tak zbytočné.
