Boris Nemcov je už na večnosti a tisíce trúchliacich, ktorí ho včera odprevadili na poslednej ceste – až na vicepremiéra Dvorkoviča všetko odporcov Kremľa – si kladú otázku, či jeho obeť niečo zmení na tvári Ruska. Míľnik alebo epizóda?
Otázka, hoci zaznieva i mimo pohrebného obradu, je asi naivná. O týždeň prekryjú vraždu nové výbuchy, ak nie na Ukrajine, tak niekde inde, a pod vrstvami nepretržitého informačného toku Nemcov zíde z agendy. V záujme Putina a „jeho“ médií je všetko, len nie vytvorenie opozičného martýra a pútnického miesta z jeho hrobu, pri ktorom by sa schádzali davy Moskovčanov, čo sú proti režimu.
Presne preto, aby nevznikla legenda, dá sa odtušiť, že po pohrebe propaganda Nemcova rýchlo stiahne zo spravodajstva i titulných strán. Čo platí i pre prípad, že zo šiestich vyšetrovacích verzií sa vykľuje ako víťazná tá o „provokácii“, čiže vražde s motívom zdiskreditovať Kremeľ a Putina.