Ohrozenie rodiny medializovala Aliancia za rodinu veľmi sofistikovane. Od prezidenta Andreja Kisku očakával väčší drajv o sociálnych problémoch a o korupcii. Roberta Fica považuje za alfasamca naľavo od stredu, pohyb napravo vníma ako grupensex. Do vlády so Smerom dotlačia KDH stranícke štruktúry. Tvrdí Ján Baránek, riaditeľ agentúry Polis Slovakia.
Pred niekoľkými dňami agentúra Polis Slovakia zverejnila prieskum, objednaný agentúrou SITA, o dvoch otázkach – či by sa mala pravica zjednocovať a ak áno, kto by mal byť lídrom tohto zjednocovania. Ako sa dalo čakať, odpovede neboli celkom jednoznačné – približne tretina (34,5 percenta) nevedela odpovedať, na integrácii sa zhodlo 38,5 percenta respondentov, integráciu odmietlo 30,1 percenta respondentov. Toto sú predsa čísla za akýkoľvek variant budúcnosti pravice. Každý pravicový líder si ich môže interpretovať, ako len chce. Alebo nie?
„Je to zhruba tak, ako si to povedal. Požiadavka integrovať pravicu nejako výrazne neprevažuje. Samozrejme, treba si uvedomiť, že v tom celkovom výsledku sú zaradení aj voliči Smeru, ktorých je 37 percent, od ktorých sa ani neočakáva, žeby boli za integráciu pravice.“
A máš aj podrobnejší výsledok, koľko pravicových voličov je za integráciu?
„Keby sme sledovali iba voličov pravice, tam už za integráciu je 51 percent respondentov a odmietanie je nižšie, 28 percent.“
Podľa približne polovice priaznivcov integrácie by lídrom spolčovania malo byť KDH. Považuješ KDH za takú stranu?
„To si myslia tí respondenti.“
A čo si o tom myslia v KDH?
„Pri samotnom KDH si viem predstaviť, že by chcelo byť lídrom integrácie. Otázna je forma integrácie, ktorá ani nebola v tom prieskume spresnená. Ak by integrácia mala znamenať predvolebný blok jednotlivých strán, viem si predstaviť, že by ostatní lídri na to skôr pristúpili, ale ak by malo ísť o začleňovanie do KDH, tak to si dobre predstaviť neviem.“
Ohrozené sú aj konzervatívne strany ako NOVA a SDKÚ-DS – mohli by sa nejakou formou zapojiť do kandidátky KDH?
„Vieš, v čom je problém? V obsadzovaní kandidátky a v prvých 20 miestach. O tie miesta je vždy veľký boj na kandidátke, preto som aj do istej miery skeptický, lebo súčasný volebný systém umožňuje centrálam politických strán, aby zostavovali kandidátku a poradie kandidátov na nej. Jednotliví kandidáti neprechádzajú žiadnou súťažou, dokonca niekedy ani vnútrostraníckou súťažou. Na kandidátku sú zaraďovaní podľa určitého kľúča, ktorý so súťažou nemá nič spoločné. Tieto miesta si budú aj obhajovať, preto by bol problém s takouto formou integrácie alebo predvolebnej koalície. Preto sa opäť vrátim k svojej už niekoľkoročnej obsesnej téme, že toto všetko má na svedomí zlý volebný systém, jeden volebný obvod na Slovensku.“
Pri viacerých volebných obvodoch by roztrieštenosť pravice nebola taká zjavná?
„To by záležalo na tom, koľko by bolo volebných obvodov, či by sme mali pomerný, alebo väčšinový, alebo zmiešaný systém. Momentálne tvrdím, že to, čo máme, je najhoršia alternatíva z najhorších alternatív.“
Prečo?
„Lebo tento systém generuje partokraciu, je jedným z prejavov partokracie a tá generuje korupciu. Samozrejme, nielen ona.“
Na jednej strane spektra dominuje Smer-SD. Na druhej strane sú tri viac-menej isté budúce parlamentné strany ako Sieť, Most-Híd a OĽaNO, a potom sa tmolí iks menších straničiek, aj čerstvo vznikajúcich s otáznou politickou budúcnosťou. Myslíš, že vytvoria nejaký predvolebný blok? Okrem strachu, že sa nedostanú do NR SR, nemajú veľa spoločné.
„Táto skutočnosť je úplná katastrofa. Nielenže je tých strán neviem koľko, ale ďalšie ešte vznikajú. Mne to pripomína politický grupensex, lebo to už hraničí so zdravým rozumom. Okrem toho, že nám chýbajú lídri s charizmou a politickými skúsenosťami, už nám budú chýbať aj voliči pre tieto strany. Jestvujú len dve možnosti - buď odniekiaľ importovať týchto voličov, alebo tento nezmyselný proces zastaviť.“
Možno sa väčšina politických trpaslíkov do parlamentu ani nedostane a prirodzene vyhynú. To nepovažuješ za reálne?
„Tretia alternatíva je možnosť politického darwinizmu. Tieto strany podobne ako väčšina živočíšnych druhov zaniknú. Zbytočne to však triešti pravicu a zbytočne sa strácajú hlasy po voľbách.“
V poslednom čase spoločne vystupujú štyria lídri opozičných strán – Alojz Hlina, Daniel Lipšic, Igor Matovič a Richard Sulík, ktorí sa vedia zhodnúť na kritike korupčných praktík súčasnej vlády. Mohlo by z tejto aktivity vzniknúť zmysluplné spojenie, volebné a hlavne povolebné?
„Ak sa vie niekto zhodnúť na tom, že korupcia je zlá, to nie je pre mňa žiadny prvok na spájanie sa. To je predsa jasné, že korupcia je zlá. Na spájanie je to málo.“
Očakávaš nejakú verziu spojenectva od týchto štyroch lídrov?
„Takéto spojenie sme už videli, keď sa spojil Lipšic s odídencami od Sulíka, konzervatívci s liberálmi. Iba boj proti korupcii je málo na také spojenie. Veď kto by aj prišiel s agendou schvaľovania korupcie? Takéto spojenie by však opäť bolo spojenectvom liberálov a konzervatívcov, ktoré sa neosvedčilo.“
Dve akoželiberálne strany, SaS a SKOK, sú rozhádané a k sebe inklinovať zrejme nebudú. Komentátor HN Dag Daniš však spomenul spojenectvo Lipšic – Matovič - Sulík. Čo to môže byť za koalíciu?
„Daniš nekonkretizoval, či by to bola trojkoalícia alebo či by ich Matovič vzal na kandidátku.“
Zrejme by museli ešte predtým prejsť cez detektor lži.
„Napríklad. Išlo by však práve o ten hybrid, ktorý sa ukázal ako nefunkčný, a to je spájanie konzervatívcov s liberálmi. U Lipšica to jednoducho nefungovalo. Nemôžem to síce vylúčiť, ale zdá sa mi ako nepravdepodobné, že by tento model mal fungovať, ak už raz zlyhal.“
Líder pravice s otáznikom
Prečo sa nedarí etablovať liberálnej strane na Slovensku? Čo si myslíš o tom ako konzervatívec?
„Sulíkova SaS sa v minulosti už raz dobre etablovala.“
Teraz sa však motá okolo štyroch percent. Predpokladám, že nás liberálov je oveľa viac.
