Autor je filmový teoretik a kritik.
Alebo mikrobiológovia bojujúci v Atlante s ebolou. Alebo fyzici a matematici, ktorí tvrdia, že nejaká rovnica môže byť krásna.
A mozgoví a kognitívni vedci, tí vyskúmali v poslednom čase neuveriteľné veci. Samozrejme, majú rôzne pomôcky ako mikroskopy, počítače, analyzátory, EEG a podobne. Ale aj tak, sú to frajeri. To všetko je však nič oproti vlekárom.
Keď sa na Slovensku v zime pokazí lyžiarsky vlek, stane sa vždy toto: vlekár príde k jednému zo stĺpov (musí to byť presne „ten“ konkrétny stĺp), vylezie naň, razantne, celou silou a s veľkým rachotom niekoľkokrát pobúcha veľkou železnou tyčou na určité miesto, zlezie zo stĺpa, zacvakne lyžiarky do viazania, ležérne vypľuje spomedzi pier dohorievajúcu cigaretu, zlyžuje k spodnej vlekárskej búde, stlačí veľký červený gombík. A vlek zase ide.
Moja v mladosti nelyžujúca priateľka tomu dlho nechcela veriť. Keď však takúto situáciu videla päť či šesťkrát za sebou na rôznych nízkotatranských lyžiarskych svahoch, aj ona sa už na vlekárov pozerá so zmesou úžasu, rešpektu a úcty.
