Autor je publicista.
Ak sa pustíte do diskusie s obhajcami Putinovej politiky, s veľkou pravdepodobnosťou sa stretnete s tvrdením, že veci je potrebné vnímať vyvážene a v širších súvislostiach.
To však platí iba v prípade, že táto rétorika slúži na spochybňovanie spoločného postupu Západu voči agresii ruských vojakov na Ukrajine. V okamihu, keď je cieľom obhajoba pozície Putinovho Ruska, snaha vnímať geopolitickú situáciu v širšom kontexte sa stráca.
Príkladom je list, ktorým 53 osobností spoločenského a kultúrneho života vyzýva prezidenta Andreja Kisku k účasti na 70. výročí osláv konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom v Moskve.
Hlavný nástroj propagandy
Odhliadnuc od všeobecných rečí o potrebe mieru, pointa listu sa nachádza vo vete adresovanej slovenskému prezidentovi: „... pozýva Vás prezident nástupníckeho štátu, ktorého armáda mala rozhodujúci podiel na porážke fašistického Nemecka“.
Kto by chcel túto skutočnosť poprieť, napríklad svojou neúčasťou na oslavách v Moskve, podľa autorov otvoreného listu roznecuje plamene novej nenávisti.
Autori listu sa svojou interpretáciou veľmi vzdialili snahe o vyváženosť a vnímanie širšieho kontextu. Šmahom ruky odignorovali prebiehajúcu diskusiu historikov, ktorá problematizuje Putinovu snahu privlastniť si hlavnú zásluhu na porážke fašizmu a najmä používať túto zásluhu ako hlavný nástroj svojej súčasnej propagandy.
Nemecko-ruské spojenectvo
Spomedzi mnohých výhrad voči uvedenej interpretácii spomeniem aspoň niektoré. Litovský historik, riaditeľ Medzinárodnej komisie pre odhaľovanie zločinov nacistickej a sovietskej okupácie v Litve Ronaldas Račinskas upozorňuje na fakt, že od 23. augusta 1939 do 22. júna 1941 Sovietsky zväz a nacistické Nemecko bojovali v druhej svetovej vojne ako spojenci.
