Každý človek, ktorý si všimol dane a odvody na svojej výplatnej páske či DPH na bločku z nákupu, tuší, že verejné statky nie sú „zadarmo“. Platia sa z vyzbieraných daní.
No nie každý si uvedomí, že za tieto statky sa v mnohých prípadoch platí ešte raz. Na problém nákladov dobývania renty sa pozrel americký ekonóm Michael Munger vo svojom článku Hľadaj rentu a nájdeš ju.
Mimochodom, profesor Munger z Duke University na pozvanie INESS začiatkom marca navštívil Slovensko, kde prednášal na univerzitách v Bratislave a Banskej Bystrici.
Jágr čašníkom
Renta je v ekonomickom chápaní dodatočný príjem, ktorý dostanete za vykonávanie najvýhodnejšej aktivity namiesto alternatívnej. Jaromír Jágr tento rok zarobí asi 3,5 milióna dolárov. Ak by sa miesto hokeja rozhodol pre kariéru čašníka (má maturitu z hotelového učilišťa), zarobil by ročne možno 10 000 dolárov.
Jeho renta je teda 3,49 milióna dolárov. Na to, aby ju dosiahol, musel veľa zainvestovať v podobe intenzívneho tréningu, ale aj prijatia rizika neistej kariéry profesionálneho športovca. Čím vyššia renta, tým vyššie náklady sme ochotní podstúpiť na jej získanie a tým je väčšia aj konkurencia.
Klasický prípad trhového rozdeľovania zdrojov, ktorý zabezpečí, že Jágr nerobí operátora jadrového reaktora a prvá trojka diablov nie je zostavená z obéznych astmatikov.
Drahé eurofondy
Podobný princíp je zavádzaný aj pri verejných projektoch. Čoraz väčšie sumy verejných peňazí nie sú prideľované priamo politickým rozhodnutím (ako napríklad investičné stimuly), ale príjemcovia o ne musia zabojovať. Typickým príkladom sú u nás eurofondy. Aby ste ich získali, musíte pripraviť rozsiahly a zložitý projekt.
