Teda, zlosť by sa nemala vylievať ani doma, všakže, ale zlosť je preto zlosťou, že je expanzívna a chce ísť von.
Nedávno som počula o jednej pracovníčke, čo navrieskala z plných pľúc na svojho bývalého milenca pred celým osadenstvom otvorenej kancelárie. Súkromnú zlosť si teda vyliala v práci a ja som dumala, kedy som tiež prekročila tabu kričania na verejnosti a nejaké tie drobné príhody by sa veru našli.
Nejako však nechápem a neviem sa stotožniť s prejavom akože politického, umeleckého alebo inak definovaného nesúhlasu, keď príde chlapík a vyleje farbu na sochu.
Má zlosť, nenávidí politika, ktorého podobu socha nesie, ženie ho oheň hnevu spravodlivých, áno, rozumiem, tento politik spoluspôsobil tragické udalosti, sochu si nezaslúži, spoločnosť sa bráni... ale aj tak.
