Hillary Clintonovej sa podaril jeden z najpôsobivejších úspechov v politických dejinách USA. Zjednotila okolo seba svoju stranu, čím si možno zaistila nomináciu na prezidentku skôr a ľahšie než ktokoľvek z predchádzajúcich politikov. Prirodzene, tlač dospela k záveru, že Hillary nevie, čo robí.
Pod paľbou kritiky
Jonathan Chait z New York Magazine napríklad uvažuje, či nedávny rozruch okolo jej emailov „odhaľuje čosi o jej politickom úsudku a manažérskom postrehu“.
David Corn z Mother Jones hovorí, že jej postoje (a rovnako aj postoje Billa Clintona) znamenajú „nedotklivý, citlivý, rezervovaný a agresívny prístup k zvyšku sveta politických médií“. Paul Waldman z American Prospect je podobne kritický. A to sú iba liberáli! Dokonca aj politológ Brendan Nyhan z Upshotu uvažuje, či zbabraný plán pre zdravotníctvo z rokov 1993 až 1994 neodhaľuje hlboký nedostatok Clintonovej riadiacich schopností.
Podľahol aj Obama
No, už dosť. Áno, je spravodlivé skúmať jej minulosť z hľadiska toho, ako by v budúcnosti obstála v prezidentskej funkcii, ale väčšina týchto komentárov je jednostranná a krátkozraká.
