Tretina veľkých jazier a riek dnes rýchlo vysychá. Zmeny sú pritom také nápadné, že ich možno vidieť dokonca z obežnej dráhy Zeme.
Mohlo by sa zdať, že niečo také veľké ako jazero či mohutný riečny tok je trvalou a nemennou súčasťou krajiny. Niečo, čo jednoducho nemôže v priebehu jedinej ľudskej generácie zmiznúť, vypariť sa. Tieto romantické predstavy však nemajú nič spoločné s realitou. Príčinou je nielen globálne otepľovanie, ale predovšetkým naša stále väčšia spotreba vody a fakt, že ňou jednoducho plytváme.
Koľko vypijeme a zjeme!
Takmer 70 percent ľuďmi spotrebovanej vody sa dnes využíva na produkciu potravín, ďalších desať percent v domácnostiach. Ak si to dáme do súvisu s tým, že dnes žije na Zemi o päť miliárd ľudí viac ako na konci 50. rokov minulého storočia, nemalo by nás veľmi prekvapiť, že hladina podzemnej vody klesá takmer vo všetkých obývaných oblastiach sveta.
A nielen to. Vodu z riek čerpáme takou rýchlosťou, že niektoré z nich už nevládzu dotiecť do oceánu. Smutným príkladom je rieka Colorado na americkom juhozápade. Áno, presne tá, ktorá v priebehu miliónov rokov vyhĺbila Grand kaňon.
Smutný príbeh Aralského jazera
Smutnou ikonou fenoménu miznutia veľkých jazier sa na konci 80. rokov 20. storočia stalo Aralské jazero. Toto kedysi štvrté najväčšie jazero sveta stratilo od roku 1960 v dôsledku pestovania bavlny a globálneho otepľovania viac ako 90 percent pôvodného objemu a do roku 2014 takmer celé vyschlo.
Kým jeho menšiu, severnú časť sa pravdepodobne podarí zachrániť, na záchranu Veľkého Aralu už ľudia rezignovali.
