TEXT: Petra Procházková, FOTO: Profimedia, Isifa, Tasr, Sita, SME, Juraj Bartoš
[content type="longread-pos" pos="right"]
N ikdy mu neprevolávali na slávu. Nepriali mu Nobelovu cenu za mier, závideli mu jeho svetovú slávu, smiali sa jeho typickej škvrne na plešine, ohovárali jeho elegantnú manželku a obviňovali ho zo všetkých možných geopolitických hriechov.
Michail Sergejevič Gorbačov je veľká osobnosť svetových dejín, ale v tých ruských mu bolo prisúdené zatiaľ dosť sporné miesto.
Čas jeho slávy pravdepodobne príde aj v jeho vlasti, ale to už bude svoje velebenie sledovať zrejme z nadpozemských výšin.
Tragická osobnosť
Väčšina jeho politických portrétov v ruských zborníkoch a učebniciach sa začína slovami: „Je to tragická osobnosť...“ A ešte v niečom sa zhodujú mnohí životopisci Michaila Sergejeviča – kým pre Európanov sa stal symbolom pádu Berlínskeho múra a odchodu ruských tankov, Rusi si ho spájajú s víťazstvom imperializmu nad socialistickými ideami a nástupom chaosu, rozkrádaním nazvaným privatizácia a vojnami v Čečensku, Tadžikistane či v Náhornom Karabachu.
A takisto s kolektívnym ponížením, ktoré sa po poznaní, že všetci nepriatelia si žijú omnoho lepšie než sovietski občania, zmenilo na hlbokú kolektívnu depresiu.
Do istej miery majú Rusi pravdu. Je totiž nesporné, že Gorbačov zohral rozhodujúcu úlohu pri zániku veľmoci, ktorá pre niektorých svojich bývalých obyvateľov dnes predstavuje mýtickú Atlantídu, kde bolo všetko ideálne, spravodlivé, čestné a smerujúce k dokonalosti.
Gorbačov, považovaný týmito ľuďmi za zakukleného nepriateľa plateného a riadeného americkou CIA, túto krásu zničil. Teraz konečne prichádza spasiteľ, Vladimir Vladimirovič Putin, ktorý to, čo napáchali jeho predchodcovia - egocentrický Gorbi a večne opitý Boris Jeľcin, usilovne napráva.
Ťažko povedať, ako bolo Gorbačovovi počas posledných 15 rokov, keď musel pozorovať Putina v akcii. Keď musel počúvať jeho výroky o zániku ZSSR, že to „bola najväčšia geopolitická katastrofa minulého storočia“. Nevypovedané zostáva, že práve on je za ňu zodpovedný.
Útek na Krym
Sovietsky zväz síce zmizol z mapy sveta úradne až 25. decembra 1991, Gorbačov to však pochopil o niekoľko mesiacov skôr.
