Niekedy prekvapí aj štát. Nie tým, že o vás vie viac, ako vy o sebe, to je normálne. Koho nesleduje aspoň daňový úrad, ten už neexistuje.
Ale štát občas prekvapí, keď je kreatívny. Pred pár dňami sa zjavila webstránka, že nemusím vedieť jazyk a zarobím aj dva a pol litra európskej meny, keď pôjdem robotovať do Nemiec k starčekom. Superzárobok. Potešilo ma, že viac než dvojnásobný plat namiesto môjho súčasného docentského na vysokej škole môžem získať za ľudskosť. Utierať riť a ústa nejakej starenke, to zvládnem.
Dokonca aj tie základné slová týkajúce sa jedla, vína a vylučovania v germánskom jazyku poznám a nepredpokladám, že starenka bude chcieť diskutovať o morálnom ospravedlnení Auschwitzu či nesmrteľnosti Nietzscheho.
