nline čitateľov na túto vetu.
Najprv sa ozvú kanadskí Slováci, ktorí žijú v Kanade oveľa dlhšie ako ja, aby mi vysvetlili, že o Kanade nič neviem, pretože u nich doma nasnežilo o celé tri hodiny skôr a ja si všetky skutočnosti o živote v Kanade vymýšľam alebo opisujem z novín.
Po nich nasledujú Slováci zo Slovenska, ktorí mi pripomenú, že aj na Slovensku je sneh, ktorý im úplne postačuje, o ktorom som sa vôbec nezmienil a svoje povedačky o kanadskom snehu si mám nechať pre seba a nestarať sa do Slovákov, keďže tam nežijem.
Potom sa ozve ďalší balík Slovákov, ktorých životným poslaním je pomáhať ťažko skúšanému, ale pritom prekrásnemu Slovensku. Robia to tak, že najprv vymenujú všetky druhy telesných otvorov a pohlavných orgánov ľudských i zvieracích a potom vysvetľujú internetovej pospolitosti, že za snežením v Kanade, ale i na Slovensku sú židoboľševici na čele s redakciou SME, autorom výroku a miliardárom Sorosom, ako aj Maďari, Česi, rozpínavý americký imperializmus, prezident Bush a prípadne Dzurinda.
Ich ďalšia pomoc Slovensku spočíva vo vymenúvaní všetkých osobných krívd, ktoré sa stali im a ich rodine sedem pokolení dozadu (vinníci: pozri vyššie). To celé zo zahraničia, anonymne, niekedy dokonca vo veršoch a väčšinou v zvláštnej hybridnej a nezrozumiteľnej zmesi slovenčiny, ktorú už zabudli, a angličtiny, ktorú sa nikdy nenaučili. Pikantne sa to vyníma najmä v divokých debatách o potrebe ovládania štátneho jazyka menšinami. Veľkí pomocníci.
Pomáhať sa dá všelijako a v konzumnom svete plnom veľkých sociálnych rozdielov je to aj nevyhnutné. Toto je ideálne obdobie na oboje, konzum i pomoc. Ako obvykle, ozýva sa množstvo protikonzumne zameraných hlasov, ktoré majú čosi do seba, najmä keď vidím 160 rôznych nahrávok tej istej Bachovej skladby a neviem si nijako vybrať. Potom sa zamyslím a uvedomím si, že ak by sa nerobili a nekupovali nahrávky, tak hudobníci nebudú mať prácu, orchester zrušia a bude ešte viac chudobných a nezamestnaných. Obávam sa, že počet nezamestnaných v každej oblasti by sa zvyšoval priamo úmerne s tým, ako by sme prestávali konzumovať. Vyzývať ľudí, aby nekonzumovali, je pekné a ušľachtilé a pri pohľade na svoje brucho musím jednoznačne súhlasiť, ale takúto výzvu by malo nasledovať automatické padanie pečených holubov alebo aspoň rozdávanie majetku vyzývajúceho, inak sme s ekonomikou v kýbli. Recept s pár pecňami chleba a niekoľkými rybami zafungoval, žiaľ, iba raz.
