Autor je dekanom Filozofickej fakulty
Univerzity Komenského.
Debata o kvalite či nekvalite vysokoškolského vzdelávania na Slovensku sa znova posunula o kúsok ďalej – vo všeobecnosti, ale aj špeciálne vo vzťahu k spoločenskovedným a humanitným odborom.
Deje sa tak po nedávnej konferencii Ako efektívne prepájať vysokoškolské vzdelávanie s potrebami zamestnávateľov, na ktorej sa predstavili výsledky národného projektu Vysoké školy ako motor rozvoja vedomostnej spoločnosti – a po spustení portálu Lepšie školy (www.lepsieskoly.sk).
Komerčný tlak na školy
Verejnosť si už pomaly zvykla na mediálne diskusie o tom, že spoločenskovedné a humanitné odbory sú oblasťou vysokoškolského vzdelávania, ktorá je ešte menej kvalitná než prírodovedné a technické disciplíny, že produkuje nezamestnaných, prípadne slabo platených absolventov.
V duchu tradícií klasických univerzít sa však môžeme opýtať – je skutočne hodnota vysokoškolského vzdelávania pre spoločnosť len v tom, koľko absolventov pripravíme pre automobilový, chemický, kultúrny a iný priemysel?
Je skutočne tento komerčno-klientsky vzťah medzi vysokou školou a študentom tým správnym spôsobom fungovania univerzitného vzdelávania? Áno, primárnym cieľom každej vysokej školy je pripraviť študenta na výkon nejakého povolania. Nič viac? Čo tak kultivácia myslenia, všeobecný rozhľad, výchova zodpovedného a zorientovaného občana?
Čo hovoria čísla
Priznám sa, že som si so záujmom na uvedenom portáli prezrel údaje o viacerých fakultách humanitného a spoločenskovedného zamerania, ale aj o tých, ktoré sú na opačnej strane odborového spektra. Po prvom prezretí som získal pocit, že niektoré grafy majú zvláštne posunutú vypovedaciu hodnotu.
Napríklad tie o prijímacom konaní. Dávajú do pomeru počet prihlásených a počet zapísaných študentov a môžu evokovať záver, že čím menší je pomer zapísaných, tým si fakultu v konečnom dôsledku vyberie menej študentov. Opak však môže byť pravda.
