O argumentoch za a proti ceste Andreja Kisku do Moskvy vypovedajú signatári dvoch výziev, sociológ Ondrej Dostál (predseda OKS) a historik Eduard Chmelár (rektor Akadémie médií).
BRATISLAVA. Svätoplukovská schizma sprevádza slovenskú spoločnosť aj po novembri 1989 – rozčesnutie spoločnosti vo vzťahu ku komunistickému režimu, k spoločnému štátu s Čechmi, k ponovembrovým reformám, Vladimírovi Mečiarovi...momentálne pokračuje vo vzťahu k NATO a k Rusku.
Hmm, k Rusku možno ani tak nie, skôr k jeho súčasnému nautoritatívnemu vodcovi Vladimirovi Putinovi a k jeho zámerom s blízkym strategickým okolím bývalého Sovietskeho zväzu.
Nebyť anexie Krymu a nespochybniteľnej účasti ruských dôstojníkov a vojakov v bojoch vo východnej Ukrajine, nemala by žiadna západná hlava štátu mentálny problém prísť na oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom 9. mája do Moskvy a zniesť aj tradičnú vojenskú prehliadku, pripomínajúcu historické pozície Sovietov v minulosti.
Napokon, ako strategického spojenca počas druhej svetovej vojny akceptovali Stalina aj americký prezident Roosevelt, aj britský premiér Churchill – pritom už v tom čase vedeli o pôvodnom spojenectve Stalina s Hitlerom, aj o ich spoločnom obsadzovaní Poľska (zrejme aj o katynskom masakre). Napokon, Západ mal tiež svoje maslo na hlave, keď v roku 1938 akceptoval mníchovský diktát (neskôr si k tomu maslu doložil ďalšiu štvrtinku na Jalte 1945 či neskôr v rokoch 1956 a 1968 a 1980), takže v strednej Európe vôbec nie je jednoduché byť fascinovaný globálnymi záujmami aj praktikami Východu či Západu.
Na jednej strane osloboditelia aj okupanti, na druhej síce tiež osloboditelia, ale po dlhé roky aj ignoranti (aj keď prijali množstvo emigrantov z východného bloku a v konečnom dôsledku porazili sovietsky režim, bez ktorého by u nás autoritatívny režim systém bol „na večné časy a nikdy inak“).
Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku ísť či neísť do Moskvy na oslavy porážky fašizmu tak má svoju racionalitu v oboch prípadoch. Odlíšenie sovietskych osloboditeľov od ruských okupantov, vojnového spojenca od súčasného „protivníka“, ruského ľudu od jeho autoritatívneho vodcu je úlohou pre nesmierne citlivé váhy. Angela Merkelová napríklad položí veniec 10. mája k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.
Dostál: Putin je spôsobom uvažovania Stalinov vnuk
Mal by ísť prezident Andrej Kiska do Moskvy na oslavy 70. výročia porážky nemeckého fašizmu?
Sociológ Ondrej Dostál (predseda OKS): „Putinovo Rusko vedie agresívnu krvavú vojnu proti nášmu susedovi - Ukrajine. Okupovalo a pripojilo si časť jej územia, Krym. Ruskí vojaci a ruská vojenská technika sú nasadení na východnej Ukrajine. Ísť v tejto situácii oslavovať do Moskvy by znamenalo zavrieť nad tým oči a tváriť sa, že zásluhy na porážke fašizmu pred siedmimi desaťročiami ospravedlňujú súčasné zločiny. Nie je to tak. Preto som bez váhania pripojil svoj podpis pod list, ktorý iniciovali Juraj Mesík, Grigorij Mesežnikov, Boris Strečanský a Marcel Zajac, ktorý je výzvou prezidentovi Kiskovi, aby 70. výročie porážky fašizmu nešiel oslavovať do Moskvy, ale do Kyjeva. Presne tak to cítim.“
