Dá sa mu rozumieť, hoci racionalitu nemá žiadnu.
K porozumeniu, prečo by sa Únii hodila ozbrojená päsť, rovno vedú pokusy o riešenie ukrajinskej krízy. V Minsku nezasadli s Putinom a Porošenkom Mogheriniová a Tusk, ale Merkelová a Hollande, keďže EÚ nemá pechotu ani letectvo, aby sa mohla hrať na mocnosť a byť protistranou rešpektovaná ako mocnosť.
(Pozri napríklad aj Blízky východ či bývalú Juhosláviu, kde museli prísť robiť poriadok USA.) Diplomacia, na ktorej si Únia paradoxne a smiešne tak zakladá, je mušej váhy nie preto, lebo barónka Ashtonová, a po nej Federica Mogheriniová, ale preto, lebo nevie podporiť svoje argumenty odstrašujúcou silou.
K dispozícii sú takto „iba“ ekonomické nástroje – sankcie, na ktorých sa síce nachádza konsenzus veľmi komplikovane, ale stále nepomerne ľahšie než na spoločnom velení a spoločných jednotkách akejsi ozbrojenej sily.
