V ruskej verejnosti vyvolala anexia prachom zapadnutý pocit hrdosti, v ostatnom svete strach.
Len čo sa skončili Zimné olympijské hry v Soči, svet so zatajeným dychom sledoval absolútne nešportové konanie v disciplíne, ktorú Európa považovala za zabudnutú: zabratie územia iného štátu.
Anexia Krymu vo veľkej časti ruskej verejnosti vyvolala prachom zapadnutý a na svoje obživnutie čakajúci pocit hrdosti. Nebývalú popularitu priniesla Vladimirovi Putinovi, ktorý dnes spomína, ako dokonca uvažoval o tom, že uvedie do pohotovosti jadrové zbrane.
(Ak si od týchto slov odmyslíme populistický podtón taký známy napr. u Vladimíra Mečiara, potom prezrádzajú, ako ruský prezident precenil silu – a či skôr podcenil slabosť – Západu.)
Pre zvyšok sveta z Krymu plynú iba negatíva: konflikt na východe Ukrajiny, kde zahynuli tisícky ľudí, sankcie, ktoré priniesli ekonomické straty Rusku i západným krajinám. A studená vojna, ktorá znovu straší svet.
