Autor je filmový teoretik a kritik.
Vydesení miestni komunisti a ich sovietski poradcovia nič také nečakali – boli presvedčení, že povojnové obyvateľstvo bude voliť masovo komunistické strany. Nestalo sa tak.
Profesionálni ideológovia sa rozdelili na dva názorové prúdy. Na jednej strane časť z nich tvrdila, že propaganda by mala byť umiernenejšia a sofistikovanejšia, pretože na ľudí, ktorí zažili predvojnové obdobie demokracie, propagandistické vzory prevzaté zo ZSSR nefungujú.
Na druhej strane sa vyčlenil tzv. tvrdý prúd, ktorý v roku 1948 zvíťazil a určil – čím viac prvoplánovej masovej propagandy, tým lepšie, tomu aj obyvatelia bývalých demokracií podľahnú.
Lenže čím viac propagandy neznamená zároveň tým väčšiu presvedčivosť, ako sa ukázalo. Preto v období po roku 1948 môžeme vidieť a počuť v československých Týždňoch vo filme skutočne ťažko uveriteľné veci.
