Autor je zástupca šéfredaktorky denníka SME.
Grék s austrálskym pasom Yanis Varoufakis oslávi budúci utorok 54. narodeniny. Iste mu prídu zaželať aj jeho kolegovia z gréckej vlády - 39 akademikov, marxistov, provokatérov a vizionárov.
Minister financií je asi najznámejšou tvárou novej gréckej reprezentácie, ktorá je zmesou radikálnej ľavice (Syriza) s radikálnou pravicou. Je aj hlavným vyjednávačom s veriteľmi Grécka, s mužmi v čiernom, alebo ako Gréci hovoria jednoducho a nepresne - s Nemcami.
Ako by dopadli tieto rokovania, keby ich viedol Varoufakis sám? Než sa pokúsime odpovedať, predstavme si oslávenca podrobnejšie.
Minister nie je marxista
Britská kráľovná Alžbeta II. sa v júli 2009, teda rok po vypuknutí globálnej krízy, spýtala na zhromaždení profesorov London School of Economics jednoducho: „Ako je možné, že ste nevideli, že to prichádza?“
Tridsaťpäť špičkových britských ekonómov jej neskôr odpovedalo listom, v ktorom okrem iného napísali: „Bohužiaľ, omylom sme považovali veľkú bublinu za prekrásny nový svet.“
Túto príhodu pripomína Yanis Varoufakis vo svojej knihe venovanej príčinám a následkom krízy - volá sa Globálny Minotauros (Amerika, Európa, kríza a budúcnosť globálnej ekonomiky) a prvýkrát vyšla v roku 2011.
Čitateľ Minotaura získa predsa len hlbší pohľad do názorov a tak trochu aj do duše gréckeho ministra financií, ako sú prvé nálepky vychádzajúce z kusých informácií - krásavec, marxista, provokatér.
Varoufakis podáva v knihe štandardné vysvetlenie krízy, rozhodne nie je marxista. Výklad je to poučný, podporený množstvom čísel a grafov, no pritom zrozumiteľný.
Dnešný minister v sebe nezaprie akademika. Študoval na univerzite v anglickom Essexe ekonómiu, štatistiku a matematiku. Na rovnakej škole i prednášal - ekonometriu, pôsobil aj na univerzitách v Cambridgei, Glasgowe, Sydney a na University of Texas v Austine. A v rokoch 2004 až 2006 bol ekonomickým poradcom socialistickej vlády Jorgosa Papandrea.
