Básnik Jevtušenko napísal: „Básnik v Rusku je viac ako básnik.“
Nenamýšľal si. Bolo to v polovici šesťdesiatych rokov, keď spolu s básnickými kolegami zapĺňal štadióny na autorský prednes poézie.
Ak to predsa len bolo velikášstvo, bolo veľmi ruské – tento verš zľudovel a ako okrídlené slová sa používa v rozličných súvislostiach a kontextoch. Slovom, je to paradigma ruského vedomia.
Vážne následky
Platí všeobecne: aj filmár v Rusku je viac ako filmár, výtvarník v Rusku je viac ako výtvarník, krajčír je viac ako krajčír (ups, to aj u nás, hoci ojedinele a v spotvorenej podobe)...
Ono by bolo asi lepšie, keby si každý robil svoju robotu a neriešil namiesto toho kardinálne otázky všehomíra a záhady duše. Lebo potom musí znášať aj adekvátne kozmicko-existenciálne následky, keď v tom riešení nepokročí alebo aj pokročí, no nie v požadovanom smere. Následky oveľa vážnejšie než za slabú báseň, zlý film, zbabraný obraz či nepadnúce sako.
Všetko, čo presahuje
Rusi sú už takí: chcú obsiahnuť to, čo ich presahuje. Jednotlivci, národ i štát.
