Bez ohľadu na to, či si môžete dovoliť zaplatiť desať eur za presný čas vyšetrenia u lekára, alebo už samotná táto idea uráža vaše jemné sociálnodemokratické cítenie, všetci sa zhodneme na jednej veci: stráviť hodiny v čakárni s ďalšími desiatkami pacientov je nepríjemný zážitok.
Je to dokonca natoľko nepríjemné, že sa politici snažia tento problém riešiť. Druhá Dzurindova vláda zaviedla poplatky za všetky návštevy u lekára (aby znížila počet pacientov, ktorí prichádzajú s triviálnymi ťažkosťami), zatiaľ čo Iveta Radičová umožnila pacientom objednať si za poplatok presný čas vyšetrenia. Smer zrušil obe iniciatívy, očividne v rámci socialistického princípu, že ak je niečo biedne, malo by to byť rovnako biednym pre všetkých.
Každý z prístupov má svoju logiku. Poplatky zvyšujú pohodlie pacientov a zabezpečujú doktorom príjem. Avšak ak ste v dôchodku, tak sledovanie prúdu bohatých podnikateľov, ktorí sa v poradí na lekára predbiehajú, je nielen nepríjemné, ale môže ísť aj o ponižujúcu ukážku rastúcich príjmových rozdielov medzi Slovákmi.
