V stredu Rusko podpísalo zmluvu „o spojenectve a integrácii“ s Južným Osetskom, odštiepeneckou oblasťou Gruzínska. Táto zmluva prehlbuje zväzok medzi Ruskom a Južným Osetskom tým, že včleňuje osetskú armádu do ruského vojska a integruje osetský colný systém do ruského. Inými slovami, je to vlastne plná integrácia, logická predzvesť pripojenia.
To, že nejde len o dodatočný nápad vyplývajúci z konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom z roku 2008, dal najavo Vladimir Putin, ktorý si na oznámenie tejto zmluvy zvolil dátum prvého výročia ruskej anexie Krymu.
Z rovnakého dôvodu nemôže Západ ignorovať Južné Osetsko, lebo potvrdzuje jeho najhoršie obavy: že Rusko systematicky využíva asymetrickú vojnu, plazivé pripájanie a úskok s „bránením“ ruských menšín v susedných štátoch na to, aby porušovalo základné medzinárodné dohody zaručujúce územnú celistvosť – Helsinskú dohodu z roku 1975 a Budapeštiansku dohodu z roku 1994.
Takže – čo s tým? Na začiatok sa rozmetali na kúsky argumenty, že ruská agresia na Ukrajine je jednorazovým dobrodružstvom na obranu proruskej menšiny.
