V nedeľu pôjdeme všetci do kostola, uvaríme a zjeme rodinný obed, a po ňom sa vyberieme na rodinný výlet. Pôjdeme pešo, pretože pracovať nebudú ani vodiči mestskej hromadnej dopravy a prázdne budú aj čerpacie stanice, vezmeme si do termosky kávu a do košíka sendviče a koláče, pretože kaviarne a reštaurácie budú zatvorené, a nezájdeme navečer ani do kina, pretože pracovať nebudú ani premietači, a po návrate domov nebudeme mrhať čas pozeraním televízora, pretože žiadny program nebude vysielať… V pondelok si cestou do práce nekúpime noviny, v nedeľu predsa nepracujú ani ľudia v denníkoch.
Kresťanskí odborári sa rozhodli, že v nedeľu by mali byť zatvorené obchody, aby si mohli ľudia oddýchnuť a rodičia sa venovať svojim deťom. Vraj niekoľko desaťročí nám obchody otvorené v nedeľu nechýbali, tak prečo by mali teraz. Možno však viacerým ľuďom nechýbali ani kresťanskí odborári, alebo aspoň nie takíto. Keď sa v sčítaní ľudu prihlásila ku kresťanskej viere prevažná väčšina ľudí, neznamená to, že drvivá väčšina ľudí chce ísť v nedeľu do kostola, či trpí tým, že si môže ísť zarobiť a nemôže sa preto venovať rodine.
