Autor je humorista, dramatik, spisovateľ, herec a spevák.
Text písal Milan Lasica pre časopis OS (čiže Občianska spoločnosť) v roku 1998 a v roku 1999 vyšla v knihe Zoči-voči vo vydavateľstve L.C.A. Súhlasil s jeho publikovaním v denníku SME, keďže je aj po sedemnástich rokoch aktuálny. Len na osvieženie pamäti: Marián Leško bol v tom čase komentátorom denníka SME. Peter Brňák bol poslancom parlamentu, zastupoval Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko.
Nie je to tak dávno, čo som tu spomínal list čitateľa, ktorý usúdil, že sa najprv musíme vyžiť vo svojej štátnosti a až potom sa môžeme začať venovať veciam menej podstatným, teda budovaniu občianskej spoločnosti. Podotkol som aj, že tento názor nie je ojedinelý, že je to postoj, s ktorým treba rátať. Medzičasom sa tento fakt potvrdil takpovediac na najvyššej úrovni.
Leško v. Brňák
Novinár Leško napísal, ako ho zarazilo, keď poslanec Brňák povedal, že nepotrebujeme individuálne slobody, ale autoritu, lebo individuálne slobody rozkladajú spoločnosť. Poslanec Brňák v odpovedi novinárovi Leškovi kontroval, že to nie je jeho myšlienka, ale že to povedal Solženicyn a on (poslanec Brňák) s ním (Solženicynom) iba súhlasí.
Týmto vyjadrením ako keby elegantne preniesol spor o inkriminovanú myšlienku medzi novinára Leška a spisovateľa Solženicyna a sám zostal len pozorovateľom tohto súboja, pozorovateľom, ktorý drží stranu Solženicynovi.
A prečo nie? Byť na strane svetoznámeho spisovateľa proti oveľa menej známemu slovenskému novinárovi už automaticky znamená byť v tomto spore na strane víťaza. Pán Brňák sa skrátka postavil za autoritu v súlade so svojím presvedčením, že autorita je to, čo potrebujeme.
Nejde tu, pravdaže, o spor slávneho Solženicyna s nejakým Leškom. Ide o myšlienku. Čo potrebujeme? Autoritatívny alebo demokratický systém? Inými slovami – Východ alebo Západ? A ešte presnejšie: Východ, Západ alebo niečo iné, ale naše? Pán Brňák sa v polemike s pánom Leškom otvorene postavil na stranu autoritatívneho režimu, Východu alebo niečoho iného, ale nášho.
