Autor je operný spevák, otec troch dcér.
Ahoj, Peťo.
Minule som sa zamyslel nad témou, prečo ani jedna z našich dcér nerobí profesionálne muziku. Žiadnu, ani bigbít, ani džez, nič. Maximálne len tak občas daktorú prichytím, ako si v kuchyni spolu s rádiom dudle tíškovým hláskom myšacieho typu dáke mne neznáme dielka od mne anonymných spevákov a skladateľov. Je to, samozrejme, úplne niečo iné ako to, čo robím ja. Opera, symfónia, koncert, samé zložité harmónie a námety... Keď boli dcéry malé, ani počuť. Húdli si len to svoje... Ale zrazu, ako rástli, mi začali miznúť cédečka s vážnou muzikou... Durdil som sa, ale hnevať som sa nemohol. Veď práve to som chcel...
Ale nemysli si Peťo, aj ja som im občas čosi šlohol... Stinga a jemu podobných... Boli medzi nimi aj naši, domáci... Som ich tajný ctiteľ. Sú stále pri mne, obklopujú ma v dielničke, na cestách, sú dobrí, zlatí, úprimní, ako všetci mladí... Mimochodom, vieš čo ma na nich baví, že tie ich „kraťasy“ majú tak v priemere štyri minúty a text sa skladá zhruba z desiatich slov, ktoré stále opakujú. Je to často jeden jediný dobrý nápad, jedna hudobná fráza, pekne zaranžovaná a ten text stále melú dokola. Minule som to počítal, to isté sa v jednej pesničke opakovalo vyše tridsaťkrát. Pripadajú mi občas ako zvonček dovezený z Japonska, ako ostinato na našej terase vo vetre, čo keď cingá, tak sa vraj za nás modlí... Neviem síce ku komu, ale bude to dáky PeknoBoh...
Všetky tri majú výborný sluch, aj na hudobnú chodili, druhá a tretia na husle a prvá na klavír. Vyšlo mi pri tom zvažovaní, že sme s Oli, ako Nadriadený Rodičovský Rozhodujúci Orgán v tých zlomových rokoch, že čo ďalej, čiže okolo konca ZDŠ a začiatku strednej školy, netrvali za každú cenu, aby aspoň jedna pokračovala v otcovizni. Tata - operný spevák, stále vo veľkých postavách a na všelijakých pódiách... Vieš si predstaviť, ako by to doma vyzeralo. Ešte aj dcéry muzikantky, nedajbože, speváčky, manželka hudobná teoretička... Jeden údes. Od rána do večera by nám z reproduktorov hučali klasici, veristi a romantici. Impresionistov a modernistov, tých by sme si nepúšťali, neboli by našou parketou, lebo oni spravili málokoho slávnym... Predstav si takého dodekafonického Albana Berga s tým jeho Wozzeckom... Béééé. Fuj Čort...
