Za a proti: Načo sú nám vôbec ľudské práva?

Autor je moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport.

Silvia Porubänová verzus Mária Raučinová

Niekoľko dní po neúspešnom referende prijala vláda Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.

Toto rozhodnutie vlády vyvolalo silný odpor organizátorov referenda, KBS, ako aj niekoľkých politikov a viacerých mimovládnych organizácií.

Nielen o tejto stratégii sa zhovárame s dvoma členkami Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Silviou Porubänovou (Inštitút pre výskum práce a rodiny) a Máriou Raučinovou (Katolícke hnutie žien Slovenska).

Prečo u vás toto prijatie Stratégie vyvolalo takú kritickú reakciu?

Mária Raučinová: „Stratégia ľudských práv naznačuje priority a trendy, ktoré sa nám nezdajú najvhodnejšie pre slovenskú spoločnosť. Okrem toho sa text tvoril podľa slov ministra Lajčáka síce „bezprecedentne participatívne“, ale len zvonka. Určité témy boli vopred vylúčené (napr. téma ochrany nenarodených detí, náboženská sloboda a sloboda svedomia), iné, naopak, boli od začiatku vnucované (práva LGBTI, horizontálne vzdelávanie v rodovej rovnosti). Ak boli tie prvé kontroverzné, prečo tie druhé nemali byť? Tie sa rovnako dotýkajú etickej oblasti a pohľadu na ľudské bytie. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že celá Stratégia vznikla práve preto, aby verifikovala „práva“ LGBTI a ustanovila celoplošné rodové vzdelávanie. Táto domnienka sa opiera aj o skúsenosti z iných štátov. Cez rovnosť príležitostí sa prešlo k rodovej rovnosti a od nej k rovnosti práv pre rovnakopohlavné páry. S tým súvisí rodové scitlivovanie aj scitlivovanie budúcej generácie na homosexuálny spôsob života ako bežný.“

Považujete toto načasovanie prijatia ľudskoprávnej stratégie za rozumné?

Silvia Porubänová: „Od formálne artikulovaného a potvrdeného zámeru k aktuálnemu procesu prijatia Stratégie ubehli viac ako tri roky, návrh samotného materiálu bol, mimochodom, pripravený na začiatku júna 2014. Je zrejmé, že pre oponentov by žiadne načasovanie nebolo vhodné, keďže tento dokument principiálne odmietajú a všetkými prostriedkami proti nemu masívne „brojili“ počas príprav a ako môžeme aktuálne vidieť, aj po jeho prijatí vládou Slovenskej republiky.“

Ako vyzerá slovenská spoločnosť v otázke ochrany a podpory ľudských práv v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?

Porubänová: „V súčasnosti je Slovenská republika etablovanou demokratickou krajinou s nespochybniteľnými úspechmi aj v budovaní právneho štátu. Napriek tomu sa ľudské práva v našej spoločnosti nevnímajú ako univerzálna hodnota či integrálna súčasť všetkých politík. Zmysel stratégie spočíva v posilnení postavenia tejto agendy tak, aby sa základné ľudskoprávne princípy a hodnoty stali súčasťou verejného povedomia i tvorby všetkých verejných politík.“

Raučinová: „Podľa predkladateľov mala stratégia aj na to odpovedať. Dala však odpoveď? Je problém rodovej rovnosti na Slovensku najväčším problémom? Alebo iba ľudskoprávne záväzky k zahraničiu majú určovať, čo je naším problémom? Máme na súdoch prevahu prípadov nenávisti k LGBTI? Alebo skôr prípadov so súdnymi prieťahmi či s majetkovými problémami? Podľa mňa sme priemernou krajinou v otázke ľudských práv. Chýba nám skôr úcta k pravde, pravda je opľúvaná v mene rozličných „práv“ a požiadaviek. Preto je dohoda ťažko možná. Nestačí byť v strede medzi konzervatívnym a liberálnym. Treba skúmať podstatu. Čo je ľudské právo? Prečo sa dnes v 21. storočí v mene práv nenávidí a zabíja?“

Aké hlavné problémy rieši stratégia o ochrane a podpore ľudských práv?

Porubänová: „Zaoberá sa základnými rámcami ľudských práv, medzinárodnými záväzkami a ich implementáciou, inštitucionálnym zabezpečením, kontrolnými mechanizmami ľudských práv a rámcovými prioritami a úlohami v oblasti podpory a ochrany ľudských práv v SR. Všetko spomínané v kontexte a dosahoch na situáciu konkrétnych skupín obyvateľstva a prierezových ľudskoprávnych tém.“

Raučinová: „Ak niekto vopred povie, že určité otázky sa neotvárajú, lebo platia ako európske ľudskoprávne štandardy, to nepovažujem za slobodný dialóg. Ak vás vyhlásia za neodborníka, lebo nie ste v línii rodového feminizmu, tam ťažko hovoriť o úprimnej snahe pochopiť argumenty druhého. Kresťan nie je relevantným odborníkom na dialóg, lebo sa opiera o pevnú morálku a jej dodržiavanie. Nemyslíte si, že tvorba stratégie v takomto ovzduší vedie k jednostranným záverom a nevyváženosti?“

Ktoré skupiny sú podľa Stratégie najviac ohrozované/najviac postihované z hľadiska nedodržiavania ľudských práv?