Autor je dopisovateľ Bloomberg View v Berlíne.
Ukončiť ničivú moc, akú uplatňovali miliardári v ukrajinskej politike, bol dôležitý cieľ minuloročnej „revolúcie dôstojnosti“ v Kyjeve, no niektorí občiansky uvedomelejší z týchto podnikateľov nakoniec aj tak riadia krajinu. A zdá sa, že sa rok po majdane vrátili do svojich starých vyjazdených koľají.
Ešte prv, ako sa čokoládový magnát Petro Porošenko stal minulý rok prezidentom, Igora Kolomojského (vlastníka asi 1,2 miliardy eur v čistom) vymenovali za guvernéra jeho rodnej Dnepropetrovskej oblasti. Teraz sa títo dvaja takzvaní oligarchovia ocitli v pasci otvoreného boja, ktorý veští zlo pre bezprostrednú ukrajinskú budúcnosť.
Nasadil svoju flotilu
Kolomojskij bol pre mnohých Ukrajincov hrdinom porevolučného obdobia. Stal sa guvernérom, keď Rusko rozdúchavalo problémy na východnej Ukrajine v nádeji na masovú rebéliu proti prozápadnej dočasnej vláde v Kyjeve.
Aby udržal Dnepropetrovsk na Ukrajine, stal sa najštedrejším sponzorom ukrajinských nacionalistických dobrovoľníckych bataliónov. Dokonca aj flotilu obrnených vozidiel, ktoré používala jeho Privatbank, najväčšia maloobchodná banka na Ukrajine, čiastočne prerobili na vojenské použitie.
Vďaka tomuto úsiliu sa separatistom nepodarilo presadiť sa v Dnepropetrovsku. Ďalší bohatý priemyselník Sergej Taruta, ktorého vymenovali za guvernéra Donecka, čiastočne zlyhal, lebo nedokázal držať krok s vášnivým osobným nasadením Kolomojského. Veľkú časť Doneckej oblasti momentálne ovládajú proruskí povstalci.
Vlastné záujmy
No Kolomojskij nie je celkom nezištný. Tvrdo loboval proti konkurentom – ako Rinat Achmetov (s čistým majetkom v hodnote 6,2 miliardy eur) a Viktor Pinčuk (necelá 1,4 miliardy). Zrejme veril, že bude môcť rozšíriť svoje impérium ako protihodnotu za pomoc, ktorú poskytol ukrajinskému štátu. Naďalej tiež ovládal niekoľko oficiálne štátnych podnikov, kde si za predošlého režimu dosadil svojich manažérov.
