Každý, kto sa učil angličtinu, vie niečo o Singapure. Podľa vzoru jeho zákonov sa dali ľahko vyučovať vety so zákazmi: je zakázané pľuť na zem či žuť žuvačku na ulici.
A tak sme odmala spoznávali niektoré singapurské zákony, ktoré majú za úlohu udržiavať až sterilnú čistotu.
A tak sa deťom už odmalička vštepuje aspoň prvý dojem o tomto meste. Neskôr sa dozvedia, že ide o jedno z najvyspelejších miest súčasného sveta. Singapur sa v roku 2011 stal aj témou slovenskej domácej politiky, a to vtedy, keď vtedajší minister hospodárstva Juraj Miškov (ex-SaS, ex-NOVA, teraz Skok) predstavoval svoj program na zjednodušenie podnikateľského prostredia.
Aj taký je Singapur. Otvorený investíciám a zahraničnému kapitálu, od ktorého je existenčne závislý.
Singapur, ako ho vytvoril bývalý premiér Lee Kuan Yew, ktorý v nedeľu zomrel, je však zároveň autoritatívnym režimom, ktorý sa za demokraciu dá označiť len na základe pravidelných volieb a straníckej plurality. V skutočnosti je tu opozícia utláčaná, nezávislé médiá neexistujú a až pätina rozpočtu ide na armádu.
