Autor je spisovateľ.
Počas šiestich rokov, ktoré som prežil v Holandsku, som si viackrát všimol, že tamojší muži (česť výnimkám) nemajú veľmi vo zvyku umyť si ruky po vykonaní malej potreby. Žeby za tento ich zlozvyk mohli prenosné pisoáre (nekryté ani len tak ako v Paríži)?
Tieto zariadenia totiž, aspoň sa mi tak zdalo, nedisponujú umývadlom. Tým však nechcem vnucovať zovšeobecnenie, že sú to len holandskí muži, ktorí si po použití záchoda neumývajú ruky.
V Brazílii som si zasa všimol, že zívajúci ľudia si väčšinou nedávajú dlaň pred ústa. Bezstarostne, sebavedome zívajú do šíreho sveta. Zívajú v reštauráciách, obchodoch, na letiskách, ba aj v autách, kým na križovatkách čakajú na zelenú.
A zívajú aj do kamery, počas skypovej komunikácie. Nechcem však vnucovať zovšeobecnenie, že bezuzdné zívanie je typické len pre obyvateľov Brazílie.