Od Nového roku bude život drahší, vláda pristúpila k zvyšovaniu regulovaných cien. Zaplatíme teda viac za energie, za ktoré by sme zaplatili tiež, keby zostali akokoľvek dotované. Lenže platili by sme nepriamo. Dotovali by sme pritom nielen chudobných, ale aj majetnejších, a to aj z daní práve tých chudobných. Tento pohľad je však len jeden, výsostne aktuálny pohľad na veci.
Príslovie, podľa ktorého je drahé to, čo sa za peniaze nedá kúpiť, poznáme. Lenže sa ním neriadime. Otcovia socializmu vychádzali z tézy, že najpotrebnejšie veci a služby majú byť lacné a všeobecne dostupné. Stalo sa teda doktrínou to, že v obchodoch boli lacné potraviny, občania mali lacnú elektrinu, lacný plnyn, lekára „zadarmo“, recept za korunu. Nepotrebné veci sa dostali do kategórie luxusu, za ktorý sa platí. Mnohí z nás ešte zažili trojkorunový benzín, dvojkorunové mlieko, kilowathodinu za 70 halierov, kubík plynu za 30 halierov a sociálne motivovaný pobyt v nemocnici. Farebný televízor ako luxus stál v období dvojtisícových výplat desaťtisíc. Rozumne kalkulujúca spoločnosť je charakteristická lacným spotrebným tovarom, ale reálnymi cenami dôležitých vecí. Reálne ceny za teplo a teplú vodu prinútili investorov na západe stavať ekologické a nízkoenergetické budovy, byty, občania zase nestrpeli plytvanie základnými energiami a potravinami.
