Taliani majú svoj štýl, aj Francúzi, Španieli aj Korzičania. A Slováci? (FOTO: Profimedia)TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Michal Havran, teológ, šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
U ž sme boli malou veľkou krajinou, teraz sme krajinou najlepších priateľov, musíme, preboha, niečo vymyslieť, aby o nás vedeli, že vyrábame Audi, ako písal náš veľvyslanec Jonovi Stewartovi, alebo ukázať kamzíky, alebo natočiť z dronu Oravský zámok a Trenčiansky hrad, poprekladať to Vangelisom, proste povedať svetu, že je chybou ku nám neprísť.
Z Ázie na Beckov
Problém je o to akútnejší, že budúci rok budeme predsedať EÚ, všetci síce vedia, že to už nijako prestíž nezvyšuje, máloktorý z Európanov a Európaniek vie, kto je v tejto chvíli predsedníckou krajinou, ale u nás je to spoločenská udalosť, rovnaká, ako hostiť cisársku návštevu v banskoštiavnickej štôlni. Prídu hostia a musíme im niečo ponúknuť.
Budeme im ukazovať automobilky, ktoré prišli zo zahraničia, nákupné centrá a čo ešte? Krásy Slovenska? S krásami Slovenska je to ako s krásami Francúzska, máme ich radi hlavne preto, že im rozumieme, počúvame o nich od malička, horizont dobrodružstva vytvárali Tatry a hrady na Považí.
Ako však presvedčiť akéhokoľvek turistu, aby prišiel na Beckov z Ázie, alebo na Devínsky hrad, kde ho na platenom parkovisku privítajú drevené búdy, prístrešky, celá tá perepúť prístavieb a rozšírení, sedení v priečke a rohoch, na dvoch štvorcových metroch.
Ako to robia inde
Máme hrady, kopce, rieky alebo takzvaných pohostinných ľudí, o čom vieme, že nie je vonkoncom pravda, že pohostinnosť na Slovensku funguje iba v rodinách a medzinárodných hoteloch, že ak máme s niečím naozaj problém, tak je to nevychovanosť, neokrôchanosť, že všade, kam cestujete, natrafíte na ľudí, čo nezdravia, niečo si mrmlú, že ich stretnutie s vami obťažuje, a nikdy vám nechceli nič ukázať, robia to iba preto, že zatvorili poslednú fabriku a musia dnes pracovať v turizme, no obťažuje ich to, obťažujú ich zvedaví ľudia.
