SME

Čo si zo Slovenska odnesie cudzinec?

Čo si zo Slovenska odnesie cudzinec?

Slovensko nie je krajinou, z ktorej si odchádzajúci cudzinec odnesie niečo, aby bol ešte pár dní po dovolenke ako Slovák.

TEXT: Michal Havran

[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Michal Havran, teológ, šéfredaktor jetotak.sk.

[/content]

U ž sme boli malou veľkou krajinou, teraz sme krajinou najlepších priateľov, musíme, preboha, niečo vymyslieť, aby o nás vedeli, že vyrábame Audi, ako písal náš veľvyslanec Jonovi Stewartovi, alebo ukázať kamzíky, alebo natočiť z dronu Oravský zámok a Trenčiansky hrad, poprekladať to Vangelisom, proste povedať svetu, že je chybou ku nám neprísť.

Z Ázie na Beckov

Problém je o to akútnejší, že budúci rok budeme predsedať EÚ, všetci síce vedia, že to už nijako prestíž nezvyšuje, máloktorý z Európanov a Európaniek vie, kto je v tejto chvíli predsedníckou krajinou, ale u nás je to spoločenská udalosť, rovnaká, ako hostiť cisársku návštevu v banskoštiavnickej štôlni. Prídu hostia a musíme im niečo ponúknuť.

Budeme im ukazovať automobilky, ktoré prišli zo zahraničia, nákupné centrá a čo ešte? Krásy Slovenska? S krásami Slovenska je to ako s krásami Francúzska, máme ich radi hlavne preto, že im rozumieme, počúvame o nich od malička, horizont dobrodružstva vytvárali Tatry a hrady na Považí.

Ako však presvedčiť akéhokoľvek turistu, aby prišiel na Beckov z Ázie, alebo na Devínsky hrad, kde ho na platenom parkovisku privítajú drevené búdy, prístrešky, celá tá perepúť prístavieb a rozšírení, sedení v priečke a rohoch, na dvoch štvorcových metroch.

Ako to robia inde

Máme hrady, kopce, rieky alebo takzvaných pohostinných ľudí, o čom vieme, že nie je vonkoncom pravda, že pohostinnosť na Slovensku funguje iba v rodinách a medzinárodných hoteloch, že ak máme s niečím naozaj problém, tak je to nevychovanosť, neokrôchanosť, že všade, kam cestujete, natrafíte na ľudí, čo nezdravia, niečo si mrmlú, že ich stretnutie s vami obťažuje, a nikdy vám nechceli nič ukázať, robia to iba preto, že zatvorili poslednú fabriku a musia dnes pracovať v turizme, no obťažuje ich to, obťažujú ich zvedaví ľudia.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Vraj sme fašisti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Náhodné čísla (Vaněk)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vaněk).

Treba si to vybaviť (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Atentát na deti (Sliacky)

Neveselá karikatúra na stredu

Atentát na deti

Hmatateľné výsledky (Vaněk)

Karikatúra Roberta Vaňka na utorok

Hmatateľné výsledky (Vaněk)

Pokrok ani o krok (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop