Rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré sa zastalo Tiposu, je víťazstvom zdravého rozumu. Trvaloto však „len“ pätnásť rokov.
Verdikt Najvyššieho súdu v dlhoročnom spore medzi lotériovou firmou Tipos a cyperskou schránkou Lemikon sa dá čítať aj ako správa o stave justície. Je totiž len ťažko predstaviteľné, že Najvyšší súd by sa v tomto prípade zastal očividnej pravdy, keby mu naďalej predsedal Štefan Harabin. Nakoniec, bol to práve Harabin, ktorý pred rokmi zmaril ústavné právo spoločnosti Tipos na zákonného sudcu. Bolo to vtedy, keď nezákonne vymenil troch z piatich členov senátu a ním dosadení ľudia následne prikázali, aby Tipos poslal na Cyprus milióny eur.
Teraz môžeme už naisto povedať, že sudcov mohol vymeniť niekto, kto mohol mať záujem o to, aby spor vyhral Lemikon. Ukázalo sa totiž, že nezávislí sudcovia, ktorí teraz o prípade rozhodovali (čiže tí, ktorých Harabin nezákonne stiahol), rozhodli v prospech pravdy, v prospech Tiposu.
Na prípade je pozoruhodná nielen Harabinova motivácia meniť sudcov.
