Píše Eva Borušovičová, scenáristka a režisérka.
J e to nevera, ak sa vydatá žena bozkáva s inou ženou?“ spýtala sa ma jedna spriatelená autorka.
„To závisí od okolností,“ povedala som.
„Môj editor si myslí, že je to nemorálne, ale ja s ním nesúhlasím.“
„Ak je to v tvojom románe, tak tam určuješ pravidlá ty.“
„To som potrebovala počuť. Ako dobre, že píšem.“
Zaujala ma tá úľava, keď sa objavilo alibi autorskej licencie, sveta ohraničeného literatúrou. Demonštruje totiž fakt, že ženy vnímajú veci inak než muži, ale obyčajne si to radšej nechávajú pre seba. Medzi tým, čo naozaj chcú, a tým, čo prezentujú navonok, je rozdiel často priepastný. Ženy sa naučili hovoriť, čo od nich okolie chce počuť, a mlčať, keď by ich názor mohol vzbudiť nevôľu. Niekedy má však táto rokmi overená taktika trhliny a vtedy sa dejú zaujímavé veci.
Ženy vzrušuje úplne všetko
Psychologička Meredith Chiversová urobila v roku 2006 pokus, pri ktorom mužom aj ženám rôznej sexuálnej orientácie prehrávala sexuálne ladené videá. Na záznamoch boli muži so ženami, muži s mužmi, ženy so ženami, masturbujúci muž, masturbujúca žena, nahý muž na pláži, nahá cvičiaca žena, ale aj páriace sa šimpanzy bonobo.
Účastníci experimentu mali zaznamenávať, ako veľmi ich jednotlivé ukážky vzrušujú, no ich vzrušenie zároveň zaznamenával aj pletyzmograf, prístroj, ktorý meria prietok krvi genitáliami, teda niečo ako erotický detektor lži.
U heterosexuálnych aj homosexuálnych mužov boli výsledky predvídateľné – vzrušovalo ich to, čo sa dalo predpokladať, a údaje, ktoré zaznamenávali prístroje, sa zhodovali s tým, čo udávali samotní účastníci.
Problém nastal pri ženách.