To, že volebné preferencie strany a vlády sú už tri roky takpovediac konštantné - hýbu sa len v miere štatistickej odchýlky - nie je dané dobrým spravovaním vecí verejných, ale iba straníckych. Robertovi Ficovi sa totiž podarila v tomto volebnom období zásadná vec – vygumovať opozíciu. Samozrejme, nešlo by to bez jej pričinenia, pričom to, že mimovládne parlamentné strany pokračujú v politickej eutanázii naďalej, je všeobecne známe.
Vládnej strane sa pritom podarilo zatiahnuť do straníckych hier aj prezidenta Andreja Kisku. To, že mu veľmi nezáleží na čistote právneho prostredia, je preukázateľné. Hoci od prezidenta nemožno očakávať, že sa bude kutrať v prijímaných zákonoch, má dostatok ľudí na to, aby ho na paškvily upozornili.
Čerstvým príkladom je ním podpísaný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu, ktorý navrhla vláda. Poslanci k nemu prilepili dva pozmeňujúce návrhy.
