Minulosť už bola, kašlime na ňu. Je len prekážkou, ktorá nás obťažuje a stavia nám pred oči kadejaké morálne imperatívy, po ktorých červenejú líca.
A hanbiť sa predsa nie je chlapské, nie?
V rámci pohlavnej rovnosti hanbiť sa nie je ani ženské a ani podľa iných pohlavných preferencií, aby sme zachovali politicky korektnú rovnosť pred zákonom, bohom a telesnými otvormi. Minulosť treba ignorovať. A okiadzať nás, pánov, pre nejaké veci, čo už boli? No nech sa Rimania s Keltmi aj v hrobe obracajú, my potrebujeme parkovať.
V spoločnosti sa zbytočne vytvára akési intelektuálne zdanie, že kto sa vyzná v minulosti, je čosi viac, lepší, nebodaj študovaný. A to je nebezpečný jav, študovaná elita nie je v žiadnom prípade morálne lepšia. Skôr naopak, pripomínaním chýb z minulosti len hádžu blato na silnejšiu elitu lúpežných rytierov.
Naša vláda, našťastie, už v zárodku potláča snahu učiteľov odovzdať deťom vedomosti a sprítomniť im minulosť.
