AUTORSKÁ STRANA RÓBERTA KOTIANA

Sme vo vojne, len jej prejavy ešte nechceme vidieť

Vražda Borisa Nemcova má ukázať odporcom aktuálneho režimu v Kremli, že sa táto moc nezastaví pred ničím, hovorí Vladimír Suchodolinský.

Bývalý zástupca šéfa VSS Vladimír Suchodolinský.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ TASR)

Vladimír Suchodolinský 6. 10. skoro ráno prehral boj s ťažkou chorobou. Rozhovor z marca tohto roka uverejňujeme nanovo.

"Že aký silný je ten FB?“ smajlíkoval Vladimír Suchodolinský na svojom facebookovom statuse, keď si prezeral článok českých Parlamentných listov: „Špión ze Slovenska prý ví, jak to bylo se smrtí Němcova. Stopa jasně míří k ruské rozvědce.“

Nebolo to jediné médium odkazujúce na postrehy bývalého slovenského vojenského a leteckého pridelenca v Moskve. Pritom na začiatku bol článok Petry Procházkovej o vražde Borisa Nemcova v denníku SME, v ktorom spomenula ako motív zastrašenie ruskej opozície.

Keď som Procházkovej článok zavesil na svojom Facebooku, zareagoval naň Vladimír Suchodolinský, počas Radičovej vlády námestník riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, krátkou analýzou vraždy a jej pozadia. A začali sa diať veci...

Váš postreh na mojom FB statuse v súvislosti s vraždou Borisa Nemcova vyvolal veľký rozruch vo viacerých médiách a dokonca aj v iných krajinách – čakali ste to?

„Absolútne som to nečakal. Iritovali ma viaceré reakcie na FB k tejto vražde a tak, keďže som sedel v hotelovej izbe (kvôli chorobe) a nelyžoval som, rozhodol som sa napísať pár svojich postrehov.“

Trváte na svojich postrehoch o príčinách a pozadí tejto vraždy?

„Keďže to bolo jeden a pol dňa po vražde, neboli niektoré fakty ešte známe, no myslím si, že som mal pravdu aj v tom, že musia existovať zábery a prehľad o dianí na moste, čo sa neskôr aj potvrdilo. Trvám aj na tom, že ruské tajné služby museli byť zainteresované v tejto vražde, pretože vykonať takúto vraždu pred ich očami sa nedalo bez ich vedomia.

Ak by to chcel urobiť aktuálne obvinený Zaur Dadajev podľa tých pohnútok, ktoré boli oficiálne prezentované, tak by to urobil niekde pri bydlisku Nemcova alebo priamo vo vchode jeho domu. Vražda na verejnosti a blízko Kremľa pred očami ruských tajných služieb má symbolický význam. Má ukázať všetkým odporcom aktuálneho režimu v Kremli, že sa táto moc nezastaví pred ničím.“

Zmyslom tej vraždy bolo predovšetkým zastrašenie opozície? Nedá sa predsa očakávať, že taká vražda v krajine ako Rusko vyvolá nejaké masové demonštrácie a štrajky a odstúpenie Putinovej vlády...

„Áno, súhlasím s tým, čo ste napísali v otázke a naznačil som svoju odpoveď v predchádzajúcej. Je to zastrašenie a výsledok je ten, ktorý sa očakával. Opozícia bude ešte viac utiahnutá a bude nasledovať postupná nenásilná emigrácia opozičných lídrov do zahraničia a aktivisti v Rusku budú zastrašovaní viac a viac. Budú na to využívané okrem vládnych inštitúcii aj extrémistické a nacionalistické organizácie.“

Považujete za možnú nejakú zmenu na demokraciu západného typu v Rusku? Ako sa treba dovtedy k Rusku správať - ako v čase latentnej studenej vojny?

„Zmenu považujem za možnú, no bude to trvať veľmi dlho. Nedokážem odhadnúť ako dlho. A ako sa k Rusku správať? Myslím si, že Rusko akceptuje iba silného partnera alebo protivníka. Diskusiu, rokovania a diplomaciu na udržanie mieru považuje za prejav slabosti, a preto takto reaguje aj dnes v ukrajinskej kríze. Vidí slabosť Európy v nejednotnosti krajín, v čom Rusku napomáha jej mediálna propaganda a demagógia úspešne šírená nielen doma, ale aj na sociálnych sieťach vo svete. Rusko akceptuje iba silného protivníka. Správanie musí byť jednoznačné a bez prejavov slabosti. Myslím, že viac hovoriť nemusím.“

vico_res.jpg

Môže byť Rusko niekedy demokratické? Nikdy doteraz nebolo... nemá skúsenosť s liberálnou demokraciou.

„Samozrejme, ja v to verím (smajlík). Myslím si však, že treba dostatočne dlhý čas, aby sa Rusko k demokracii prepracovalo. Rusko malo doteraz v histórii iba autokratické režimy, prípadne sa zmietalo v anarchiách revolučných čias. Rusi nepoznajú demokraciu a nevedia si pod tým slovom predstaviť niečo fungujúce. Keď sa rozpadol Sovietsky zväz a ľudia pocítili slobodu, nastala anarchia 90. rokov. Rusi si demokraciu mýlili s anarchiou. Každý, kto mal peniaze, si mohol dovoliť takmer čokoľvek a aj dnes je badať takéto správanie sa bohatých ľudí.“

Vráťme sa na začiatok, keď ste sa zviditeľnili pred médiami a verejnosťou. Ako vyzerá vaša kauza s tunelovaním VSS? (Vladimír Suchodolinský priznal verejne, že je autorom tajnej správy o tunelovaní vo Vojenskej spravodajskej službe a vypovedal o nej aj na osobitnom kontrolnom výbore pre činnosť vojenského spravodajstva.)

„Od augusta 2013, keď som bol trikrát vypovedať na Národnej kriminálnej agentúre, nemám o vývoji vyšetrovania kauzy informácie. Vychádzam len z vyjadrení ministra Martina Glváča, že vyšetrovateľ chcel do konca roka 2014 uzavrieť kauzu odpočúvania na VOS a aj tunelovanie VSS. Preto predpokladám, že sa vyšetrovateľ „asi blíži ku koncu“, ale zároveň si myslím, že dospeje k záveru nikoho neobviniť. Počul som z neoficiálnych zdrojov, že vojenské spravodajstvo deklaruje, že mu nevznikla žiadna škoda, takže asi to pôjde do stratena...“

Čo ste robili v Rusku ako slovenský vojenský pridelenec?

„V Rusku som bol na oficiálnej pozícii vojenského a leteckého pridelenca SR. Oficiálne sme boli kontaktnými osobami medzi ministerstvami obrany SR a Ruska. Podieľali sme sa na organizovaní bilaterálnej spolupráce ozbrojených síl oboch krajín. O ďalších aktivitách nesmiem rozprávať. Samozrejme, činnosť sa dá odvodiť z toho, kde organizačne pridelenci obrán sú v štruktúre MO SR zaradení. Okrem toho som bol pridelencom obrany v Kazachstane, Uzbekistane a Bielorusku rezidentne pôsobiacim v Moskve. Sú pridelenci jednotlivých druhov vojsk (letecký, vojenský, námorný a ich kombinácie), ktorí zodpovedajú za bilaterálnu spoluprácu vo svojej oblasti. Pridelenec obrany je najvyšší predstaviteľ ministerstva v danej krajine a pridelenci jednotlivých druhov vojsk sú funkčne nižšie Pridelenca obrany...“

Aké sú úlohy spravodajských služieb v boji s terorizmom?

„Spravodajské služby musia svojou činnosťou vytvárať informačné siete, z ktorých dokážu získať informácie, ktoré môžu byť využité nielen v boji proti terorizmu, ale aj proti činnosti cudzích spravodajských služieb na svojom území. Siete musia byť budované cieľavedome a smerovať tak, aby získavané informácie boli využiteľné v prevencii proti teroristickým útokom a, samozrejme, aby SR efektívne získavala informácie aj o iných bezpečnostných rizikách.“

A pri cudzích spravodajských službách?

„V boji proti cudzím spravodajským službám, samozrejme, sa postupuje rovnakým spôsobom, akurát siete sú špecificky budované v iných záujmových oblastiach. Čo sa týka efektivity, tak aj laik môže zistiť, ako sú slovenské služby v tejto oblasti úspešné. České služby deklarujú vysoký počet pôsobiacich cudzích agentov na svojom území, hlavne ruských. Naše služby, či už z politických dôvodov a nechcem hovoriť o možných odborných nedostatkoch, o takýchto faktoch nehovoria vo svojich správach.

Vojenské spravodajstvo, asi aby sa mediálne pozitívne zviditeľnilo po kauze jeho tunelovania, prezentovalo „chytenie“ ruského špióna na MO v Bratislave. Reálny výsledok? Uvedený dôstojník je naďalej príslušníkom ozbrojených síl a pokiaľ viem, nebol ešte ani obvinený. Ako dlho to už je? Rok? Aká kvalitná práca kontrarozviedky VS (bývalej VOS) to je? Čistý amaterizmus. Ruský diplomat sa už vrátil do Ruska a dôkazy voči slovenskému dôstojníkovi sú asi veľmi chabé! Pred pár rokmi chytili pracovníčku MO SR, že brala 500-eurové úplatky za zaradenie príslušníkov ozbrojených síl do medzinárodných misií. A ešte predtým sa zviditeľnili kauzou „ponožky“ vo vojenských skladoch. Takže máte pohľad na úroveň slovenskej vojenskej kontrarozviedky. Za VOS v minulosti bolo viac káuz ako kvalitných výsledkov, no napriek stavu, v akom táto organizácia bola, tak jej vedenie pri zlúčení VSS a VOS ovládlo novú VS.“

Čím si ten stav vysvetľujete? Neschopnosťou? Nezáujmom? Alebo nebodaj inými záujmami?

„To ovládnutie je spôsobené politickým krytím, ktoré súčasné vedenie má. Vedenie rozviedky nikdy nemá také politické krytie ako vedenie kontrarozviedky, pretože tá je svojimi poznatkami pre politické vedenie krajiny oveľa zaujímavejšia. K výsledkom. Osobne si myslím, že ak vylúčim časti služieb, ktoré sa zaoberajú rozviedkou, tak kontrarozviedne časti služieb, hlavne niektoré ich súčasti, sú poplatné politickým garnitúram. Viem, že historicky mala SIS oveľa viac podchytených spolupracovníkov a príslušníkov cudzích tajných služieb ako VOS, ale vždy sa pri realizácii takéhoto cudzieho agenta pozeralo na politický záujem a na možné poškodenie vzájomných vzťahov. K vzájomnému vyhosteniu diplomatov už nedošlo asi 10 rokov. Obdobie druhej Dzurindovej vlády prinieslo niekoľko takýchto vyhostení, samozrejme, s reciprocitou, no odvtedy neviem o ďalších takýchto krokoch slovenskej strany. Ak by som sa vyjadril ešte k bývalej VOS, tak viem, že niečo podobné realizovali možno až pred 15 rokmi, no odvtedy išla personálna aj kvalitatívna úroveň dole.“

Ako je na tom z tohto hľadiska SIS?

„Na obdobnú situáciu poukazujú niektorí príslušníci SIS, ktorú ovládli policajní dôstojníci bez patričného vzdelania, vedomostí a skúseností. Starší a skúsení dôstojníci SIS sa stiahli do úzadia, aby na seba neupozorňovali a prečkali tak „dobu temna“. Treba však povedať, že v niektorých oblastiach dokážu spravodajskí dôstojníci SIS dlhodobo dosahovať výsledky, ktorými sa môžu pochváliť aj v zahraničí. O stave oboch spravodajských služieb hovoria aj informácie, ktoré prenikajú od niektorých styčných dôstojníkov partnerských služieb na Slovensku a z ďalších zdrojov, že medzinárodná spolupráca, napriek deklarácii ministra obrany Glváča, je veľmi slabá a zahraniční partneri vidia stav oboch služieb. Predstavitelia našich služieb nie sú v zahraničí akceptovaní a neexistuje ani dôvera voči našim službám, čo nie je dobrá vizitka.“

Nechce sa mi veriť, že by to bol zámer. Alebo áno?

„Myslím, že zámer to nie je. Je to asi iba arogancia moci. Dostali do riadenia služby, kde sú neobmedzení páni. A zaoberajú sa iba svojimi vecami. Vedia, že je to na určitý čas a s veľkým rozpočtom (smajlík).“

Po rozpade dvoch blokov je bezpečnostná situácia Slovenska zrejme zložitejšia – aké sú zahraničné a domáce riziká, ako sú na ne pripravené spravodajské služby?

„Práve naopak. Po vstupe SR do NATO sa dlhodobo bezpečnostná situácia hodnotila ako stabilná. Až teroristické útoky z 11. septembra 2001 opäť zosilnili bezpečnostné opatrenia jednotlivých krajín NATO. Dlhodobo sa hovorilo o asymetrických hrozbách vyplývajúcich z teroristických hrozieb a z ekonomickej a sociálnej nestability krajín mimo EÚ. Samozrejme, Slovensko nebolo považované ani za primárny cieľ teroristickej činnosti a ani za cieľovú stanicu vĺn utečencov z Afriky alebo z krajín zmietaných vnútornými konfliktami alebo občianskymi vojnami. Činnosť spravodajských služieb sa, samozrejme, upriamuje na aktuálne riziká a podľa miery pravdepodobnosti aj na potenciálne riziká. Žiadna spravodajská služba nie je schopná pokryť celý svet a ani všetky bezpečnostné riziká a tak podľa možností, národných priorít a potrieb sa činnosť spravodajských služieb špecifikuje na konkrétne obdobie.“

Zmenil niečo na úlohe spravodajských služieb vývoj na Ukrajine?

„Vývoj na Ukrajine a následná ruská anexia Krymu či ruské zasahovanie do konfliktu na východe Ukrajiny prekvapili asi všetky spravodajské služby v Európe. Aj keď sa na takéto riziká v minulosti upozorňovalo, pravdepodobnosť realizácie niektorých scenárov, pri ich vyhodnotení jednotlivými službami, nedosahovala vyššie úrovne rizík. Aj keď nemôžem to tvrdiť jednoznačne, pretože niektoré zo spravodajských služieb NATO mohli disponovať informáciami o zvýšených bezpečnostných rizikách pre územnú integritu Ukrajiny a mohli sa s nimi aj podeliť s partnerskými službami. Samozrejme, platí pravidlo, že čím je kvalitnejšia agentúrna sieť v záujmovej krajine alebo na domácom území, tým kvalitnejšie a možno aj skoršie sú informácie nielen o potenciálnych rizikách, ale aj o skutočných hrozbách!

Podľa informácií, ktoré sa mi dostali sprostredkovane do uší, činnosť oboch našich služieb je limitovaná nariadením neurobiť žiadny malér, takže činnosť je utlmená, aby negenerovala problémy.“

Čo znamená reálne „neurobiť žiadny malér“ v slovníku spravodajcu?

„Nie je to žiadne špeciálne spravodajské vyjadrenie. Ide o to, aby sa žiadna aktivita služby alebo činnosť jednotlivcov nedostala do médií a aby sa tým médiá nezačali zoširoka zaoberať.“

Ako sa na činnosti spravodajských služieb prakticky prejavuje taký konflikt, ako je medzi Ruskom a Ukrajinou?

„Spravodajské služby musia zintenzívniť svoju ofenzívnu, rozviednu a aj defenzívnu, kontrarozviednu činnosť. Aktívne by sa mali snažiť o rozšírenie agentúrnych sietí v uvedených krajinách a o aktivovanie všetkých informačných zdrojov.

V oblasti kontrarozviednej činnosti je cieľom eliminovať činnosť cudzích agentov, ktorých úlohy sú rôzne, a hlavne zabezpečiť krajinu pred prípadnou hrozbou prieniku ozbrojencov alebo nelegálnych zbraní... Taktiež analytické zložky spravodajských služieb zintenzívňujú činnosť a väčší dôraz kladú na zóny konfliktov, pričom sa snažia o čo najskoršie vyhodnocovanie informácií s cieľom čo najskôr informovať určené osoby. Informácie sa taktiež poskytujú partnerom, prípadne sa posielajú do siete NATO.“

Sú naše tajné služby vybavené na „konflikt“ s Ruskom? Verejnosťou dosť otriasol článok náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Ruskej federácie Valerija Gerasimova o hybridnej vojne medzi Ruskom a Západom. Považujete ten článok o hybridnej vojne za reálne odzrkadlenie ruskej zahraničnej politiky a vojenskej doktríny?

„Myslím si, že Rusko aktívne postupuje podľa teórií o hybridnej vojne a aktuálne asi najlepšie zvláda tieto teórie aj v praxi. Myslím si, že Gerasimov vystihol všetky tendencie, ktoré sú v súčasnom svete hlavné. Rusko už postupuje podľa týchto pravidiel a platí aj fakt, že sa už zotrela hranica medzi vojnou a mierom, pretože sa už nachádzame vo vojne, len jej prejavy v Európe ešte nechceme vidieť. Je tu ostrá mediálna a propagandistická vojna, ktorú zatiaľ lepšie zvláda Rusko. Je tu ekonomická vojna, ktorej výsledky je ešte ťažko odhadnúť, no dostupné fakty hovoria o tom, že porazeným by malo byť Rusko, a sú tu ďalšie malé vojny, ktorých víťaz sa dá teraz ťažko predpovedať.

V akom štádiu hybridnej vojny sme (na Slovensku)?

„Myslím, že ešte stále sme na iba v prvej fáze, no realizácia ďalších fáz nemusí byť dlhá a môžu nasledovať v rýchlom slede za sebou. Stačí si len prečítať knihu Piešťanská spojka 2 a aj keď je to z dosť veľkej časti pritiahnuté za vlasy, tak je tam možné nájsť aj veľa faktov, ktoré by reálne mohli nastať a zodpovedali by presne pravidlám vedenia hybridnej vojny.“

Je Slovensko dostatočne pripravené na tzv. hybridnú vojnu v podaní hackerov alebo IT-útokov? Máme kvalifikovaných IT-čkárov?

„O tejto oblasti mám málo informácií, no podľa verejne dostupných informácií a mojich skúseností nie sme pripravení na útoky v tejto oblasti. Len teraz sa snažíme dobiehať situáciu vytváraním špecializovaných tímov v ozbrojených silách. NATO vytvára špecializované pracoviská tzv. strediská excelentnosti pre boj s hackerskými útokmi. Neviem, aká je situácia v SIS alebo na ministerstve vnútra, no nemyslím si, že výrazne lepšia.“

Sám pripúšťate ostrú mediálnu a propagandistickú vojnu Ruska v Európe. Ako sa dá proti nej efektívne postupovať?

„Nie som odborník na mediálnu komunikáciu a ani na príbuzné odbory. Sám sa zamýšľam nad vhodnou stratégiou. Vychádza mi však, že len treba intenzívne vyvracať tvrdenia ruskej strany. Nájsť dostatok faktov a poukázať na ne. Je, samozrejme, horšie vyvracať rôzne dezinformácie, no tu je priestor pre novinárov či blogerov, aby cieľavedome vyhľadávali, analyzovali a zverejňovali zistené fakty a konfrontovali ich s ruskou propagandou. Dnes novinári iba radi preberajú nejaké agentúrne zdroje, pridajú krátky komentár a nezamýšľajú sa nad podstatou informácie, ktorá je často kontaminovaná určitými pochybnosťami, z ktorých potom obludne rastú rôzne konšpiračné teórie, prípadne propagandistické klamstvá.

Účinný liek nepoznám.“

Pôsobili ste niekoľko rokov v Moskve ako vojenský pridelenec. V akom stave je ruská armáda?

„Po roku 2005 začala ruská vláda zvyšovať rozpočet na modernizáciu svojich ozbrojených síl. Začali sa postupne zavádzať nové druhy vojenskej techniky, no počty boli veľmi obmedzené. Od roku 2009 som dosť stratil prehľad o zavádzaní novej techniky do výzbroje, no predpokladám, že Rusko dokázalo kvalitne vyzbrojiť niekoľko elitných útvarov novou technikou. Prezbrojenie celých ozbrojených síl je v horizonte 10 rokov nereálne a hlavne teraz pri zhoršujúcej sa ekonomickej situácii. Na Ukrajine sa využívajú hlavne zbrane z čias ZSSR, ktoré sú aj vo výzbroji Ukrajiny, aby nebolo možné dokázať priamu účasť ruských jednotiek. Takýmito zbraňami disponuje Rusko vo veľkých počtoch. Moderné zbrane sa využívajú tiež, no jednotlivé zničené kusy takejto techniky sa sťahujú na územie Ruska alebo mimo možného dosahu ukrajinských jednotiek. Ruskí vojaci, hlavne špeciálne výsadkové jednotky a jednotky GRU (Hlavná správa rozviedky), sú veľmi kvalitne vycvičení a majú aj veľa priamych bojových skúsenosti z bojov v Čečensku alebo neskôr v Gruzínsku. Nedostatky z vojny v Gruzínsku (systémy efektívneho šifrovaného spojenia a ďalšie) boli za sedem rokov odstránené. Jednotliví vojaci disponujú kvalitným osobným výstrojom a výzbrojou. Súčinnosť jednotlivých druhov vojsk bola viackrát intenzívne precvičovaná v posledných rokoch. Kvalitatívne ruská armáda rastie, no o špičkovo pripravenej armáde stále nie je možné hovoriť, lebo kvalitne pripravené a vyzbrojené sú iba elitné jednotky. Viaceré modernizačné projekty meškajú alebo sa do výzbroje zavádzajú len jednotlivé kusy.“

A v porovnaní s jednotkami NATO?

„Ozbrojené sily krajín NATO sú na rôznej úrovni vycvičenosti a technického vybavenia. Líderské krajiny, ktoré dlhodobo neznižovali svoje obranné rozpočty, sú na tom, samozrejme, lepšie. Rovnako aj krajiny, ktorých jednotky sa vo väčších počtoch zúčastňovali medzinárodných bojových misií. Samozrejme, mimo porovnávania treba postaviť ozbrojené sily USA, ktoré si udržiavajú dlhodobo vysokú kvalitatívnu úroveň. V Európe je málo krajín, ktoré rozvíjajú všetky druhy spôsobilosti. Hlavne z dôvodu rozširovania NATO o krajiny východného bloku nastala situácia, že krajiny strednej a východnej Európy sa špecializujú na niektoré spôsobilosti, v ktorých dosahujú výborné výsledky, ktoré môžu aj naďalej rozvíjať. Z týchto bývalých socialistických krajín má najvycvičenejšie a najkvalitnejšie vyzbrojené vojská Poľsko, ktoré aktívne participovalo hlavne v operáciách v Afganistane. Taktiež možno konštatovať, že úroveň ozbrojených síl jednotlivých krajín kolíše, no každá z krajín disponuje elitnými jednotkami, ktoré sú schopné efektívne zakročiť v lokálnych konfliktoch a majú dostatok bojových skúseností. Na veľký ozbrojený konflikt však podľa mňa nie je pripravená ani jedná zo strán!“

Mali by ste výhrady voči základni NATO na Slovensku? Čo by takáto základňa mohla znamenať pre našu bezpečnosť?

„Nemal by som žiadne výhrady voči základni NATO u nás. Treba sa pozrieť aj na iné faktory, ako prípadný odvetný útok voči základni zo strany Ruska. Ekonomická stránka veci je napríklad veľmi zaujímavá. Americké základne v Nemecku dávajú zamestnanie veľkému počtu ľudí a taktiež ekonomicky napomáhajú regiónu. Miestne firmy zásobujú základne. Nemci protestovali ešte v deväťdesiatych rokoch proti rušeniu amerických základní a to isté bolo na Filipínach. Ekonomický prínos z takejto základne a potenciálne riziko sú neporovnateľné. Som optimista a myslím si, že otvorený vojenský konflikt NATO a Rusko nehrozí, teda ani napadnutie základne NATO na území SR. Mimochodom, každá základňa OS SR je základňou NATO, takže ak by vznikol takýto hypotetický konflikt, tak plánovači úderov na strane Ruska by si mohli vyhodnotiť, že ktorákoľvek z týchto základní by sa mohla stať cieľom takéhoto útoku. Prijatie takejto základne na naše územie je však jasnou politickou aj bezpečnostnou deklaráciou toho, členmi akej aliancie sme a akú bezpečnostnú politiku prezentujeme.“

Čím si vysvetľujete ten aktuálny odpor voči základniam NATO na našom území? Dôsledkami hybridnej vojny, alebo aj pacifistickými názormi, či jednoduchou protizápadnou orientáciou časti nášho obyvateľstva?

„Asi je to tak trocha kombinácia viacerých faktorov, no prevažuje podľa mňa vplyv hybridnej vojny. Samozrejme pacifizmus je dnes veľmi populárny. Odvykli sme si od vojen a hlavne mladá generácia si nevie predstaviť, že by musela bojovať. Spôsobom života sme v západnej Európe, no mentálne stále iba niekde na polceste. Možno je tiež dôležitým faktorom aj naša príslušnosť k slovanskej skupine národov. Vo svojom okolí počujem často argumenty o tom, že agresívna politika USA počas vlády Georgea W. Busha a aj neskôr (invázia do Iraku na základe vymyslených faktov, Afganistan, podpora farebných revolúcii alebo revolúcií v arabskom svete) viedla len k destabilizácii a nezabezpečila demokratizáciu krajín, ale opak. A tak argument, že USA svojou politikou destabilizujú svet, je veľmi častý, pričom už individuálne sa v niektorých prípadoch pridávajú aj rôzne konšpiračné teórie, ktoré sa, samozrejme, objavujú v rámci hybridnej vojny. Takže sa to nakoniec všetko pekne premieša...“

Hrozí našim pobaltským spojencom v NATO nejaký konflikt podobný tomu ukrajinskému alebo v Gruzínsku?

„Myslím, že pokus o destabilizáciu niektorej z krajín Pobaltia môže vzniknúť ako pokus preveriť pripravenosť NATO na takúto situáciu na území jednej z krajín aliancie. Ruské vedenie na preverenie situácie môže obetovať aj časť ruskojazyčného obyvateľstva v týchto krajinách. Určite je v spravodajskom kontakte s extrémistami z tohto prostredia a môže ich sľubmi vyprovokovať k činnosti. Hlavne bezpečnostné sily týchto krajín musia byť pripravené na takúto situáciu. Prvý bod reakcie na takéto provokácie by malo byť nepriepustné uzavretie hraníc a posilnenie ich obrany aj jednotkami partnerských krajín NATO. Rusko si nedovolí priamo napadnúť krajinu NATO, no ak by sa podaril scenár z Ukrajiny, že hranica do Ruska zostala otvorená, tak vznikne zásobovací koridor, ktorým by tieto extrémistické sily mohli byť podporované technikou a dobrovoľníkmi. Ak by sa podarilo extrémistov odstrihnúť od podpory, tak ich samotná eliminácia by prebehla veľmi rýchlo. Ukrajine sa to takmer podarilo ešte v lete minulého roka.“

Čiže ruská menšina v pobaltských krajinách môže byť tou piatou kolónou, na ktorej obranu plánuje Rusko nejakým spôsobom zasiahnuť zelenými mužíkmi?

„Scenár z Ukrajiny by bol veľmi pravdepodobný. Všetko bude záležať od prvých reakcií bezpečnostných zložiek pobaltských krajín. Ak budú rozhodné a razantné a ukážu pripravenosť na takýto variant, tak Rusko upustí od podpory separatistov a nakoniec si nad nimi umyje ruky a nechá ich napospas osudu. Samozrejme, s využitím kvalitnej protizápadnej propagandy.“

Je Slovensko reálne ohrozené ruskou agresiou?

„Viacerí bezpečnostní analytici sa zhodli na fakte, že Slovensko nie je prioritným cieľom možnej ruskej agresie, no stále mi vŕta v hlave semienko pochybnosti a variant v už spomínanej knihe Piešťanská spojka 2 je krásny spôsob, ako vniesť nestabilitu do srdca Európy!“

Nie každý čítal Piešťanskú spojku 2. Aký variant máte na mysli?

„Je to nadlho, no základom je, že jeden príslušník SIS so svojím kamarátom poškodil záujmy Ruska a špeciálnu operáciu ruských tajných služieb na území Slovenska (I. diel). Druhý diel hovorí o špeciálnej ruskej operácii, ktorá mala byť pomstou za túto neúspešnú operáciu. Využila sa maďarská karta, kde pár extrémistov bolo vycvičených v Rusku (samozrejme, aj jeden slovenský „zradca“) a spoločne so špeciálnymi jednotkami GRU obsadia policajné stanice v niektorých južných okresoch Slovenska. Naše policajné jednotky a neskôr ani ozbrojené sily svojou vycvičenosťou nemajú nárok na likvidáciu týchto bojových skupín, ku ktorým sa pridávajú miestni občania. Koniec knihy nepriniesol jednoznačný výsledok (asi bude pokračovanie - smajlík), no Slovensko prišlo o kontrolu nad časťou svojho územia...“

Sú pre Slovensko nebezpečenstvom občania bojujúci v zahraničných konfliktoch (Ukrajina, Irak, Sýria...)?

„Určite áno! Takíto ľudia sa zapájajú do konfliktov často iba z dôvodu potreby dobrodružstva, no účasť v týchto konfliktoch z nich robí osoby, ktoré sú otupené pri prejavoch násilia a veľmi radi riešia svoje problémy násilím. Často sa po návrate z bojových zón začínajú nudiť a hľadajú si svoje ďalšie uplatnenie. Veľakrát sa dostávajú na druhú stranu barikády, na stranu kriminálnych živlov. Ak sú to osoby, ktoré sú ovplyvnené ešte aj ideologicky, tak po návrate často vidia okolo seba iba negatíva spoločnosti, a tak sa rozhodnú niekedy plánovane, inokedy spontánne realizovať svoj prejav nespokojnosti nejakým teroristickým činom.“

Predpokladám, že toto vedia aj spravodajské služby. Sú takéto osoby monitorované?

„Nedokážem zaujať k tejto otázke relevantné stanovisko. Myslím, že okrajovo áno, no bojím sa, že dlhodobo a cielene asi nie.“

Minister obrany oznámil, že „Slovensko ako pomoc v rámci boja proti Islamskému štátu (IS) poskytne muníciu. Materiál je už pripravený na odoslanie. Ministerstvo ešte v auguste minulého roka dostalo zoznam konkrétnych požiadaviek, z ktorého rezort vybral materiál, ktorý sme ochotní ponúknuť,“ povedal Glváč. Mení táto pomoc v boji proti IS našu pozíciu voči teroristom tohto štátu?

„Nemyslím si, že zásadne mení naše postavenie, no určite by bezpečnostné zložky štátu mali tento fakt mať stále na zreteli. Samozrejme, nevidíme do hláv plánovačov aktivít IS, a tak nemôžem vylúčiť ani takúto alternatívu vývoja.“

Nakoniec trochu provokácie - nemala by Ukrajina vyhovieť Rusku a východ svojej krajiny federalizovať, resp. nemala by udeliť viac právomocí separatistickým vodcom?

„Možno budem prezentovať kacírsku myšlienku, no Ukrajina sa mala vzdať územia ovládaného separatistami. Toto územie by sa muselo živiť samo a Rusko by muselo nalievať obrovské finančné čiastky do regiónu. Aj preto Rusko nechce pripojiť toto územie k sebe. Ruským záujmom je, nech Ukrajina nesie náklady na sociálne dávky, výplaty štátnych zamestnancov a dotácie priemyslu. Nech Ukrajina nesie náklady rekonštrukcie infraštruktúry. Pripojenie trojmiliónového Krymu je už veľkou finančnou záťažou pre Rusko. Obyvatelia Krymu odvádzali svoje sociálne odvody do ukrajinského rozpočtu a teraz zrazu všetci štátni zamestnanci a dôchodcovia sú vyplácaní z ruského rozpočtu. Plus treba vybudovať prepojenie Krymu s Ruskom. Spojenie východnej a západnej časti Nemecka bolo podporené 100 miliardami mariek a dodnes jestvujú sociálne rozdiely v bývalých častiach Nemecka.

Nie je v záujme Ruska pripojiť získané územia k Rusku hlavne z ekonomického dôvodu. Výhodné je mať na tomto území bábkové vlády federálnych republík s veľkými právomocami voči Kyjevu a v prípade potreby mať možnosť vyhrotiť alebo destabilizovať situáciu, ak vývoj v Kyjeve nebude prebiehať tak, ako bude Moskva potrebovať.“

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  10. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  1. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  2. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  5. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  6. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  7. Modern luxury next to the Blue Church
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  9. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  10. Moskva alebo Petrohrad?
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 115
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 200
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 641
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 128
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 436
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 385
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 335
  8. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 168
  9. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 136
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 120

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Štátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

EKONOMIKA

PSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Lieková agentúra v Bratislave nebude.

Neprehliadnite tiež

Ešte že vieme prehrávať (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na utorok

AUTORSKÁ STRANA BEATY BALOGOVEJ

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

STĹPČEK MÁRIUSA KOPCSAYA

Dá sa ešte veriť v nemeckú spoľahlivosť?

Stabilita Nemecka je pre celú EÚ rozhodujúca. Vedia to aj aktéri rozhovorov.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Republikánska daňová reforma si berie na mušku chudobných

Návrhy by eliminovali príspevky na zdravotné poistenie, aby kompenzovali zníženie daní pre bohatých.