Keď sme ako prví vydali jeho Rivers of Babylon, vyrátal si, že pre veľký úspech má byť kniha vypredaná. Ak je ešte na pultoch, určite sme tajne urobili dotlač a zarábame. Ani v päte mu nebolo, že zarobiť si knihami aspoň na chatrné živobytie a ešte aj čosi predstierať je to jediné, čo nedokážeme. Peter soptil ako Vezuv, Archa skončila na cintoríne vydavateľstiev a každý pošiel svojou stranou.
Po pár rokoch sme večernou cestou z akejsi akcie s Petrom obnovili debatu, ktorú sme začali o knihách raz na parkovisku. Čudesný objav rovnakej skúsenosti nás neustále zarážal: on, odo mňa mladší chlapčisko z dediny a ja, mestská dievčinka na prázdninách na Horehroní, vzájomne cudzí v čase aj zemepisne, sme sa fascinovaní ukrývali s tou istou knihou pred povinnosťami a dospelými. Obaja sme zbožňovali hlavného hrdinu Aliteta.
