V článku Prasa na čele vo včerajšom vydaní denníka SME bola reč o korupcii. Teda dnes, na porovnanie, si povedzme, ako sa s korupciou vyrovnala najvyvinutejšia a najdemokratickejšia krajina na svete.
Jednoducho: legalizovala ju.
Ak vás roztrpčuje slovenské zháňanie peňazí vlastnou hlavou, v USA sa to volá lobovanie a tým je to úplne v poriadku. Korporácie a banky doručia finančné príspevky a ako prílohu k peniazom aj návrhy zákonov vypracované ich právnikmi. Investigatívni novinári sa nemusia namáhať hľadaním digitálnych podpisov niekde hlboko v dokumentoch. Samozrejme, senátori a kongresmani v službách týchto firiem hlasujú podľa inštrukcií.
Vláda ľudu
Voľby sú už skorumpované kompletne. Doteraz boli na príspevky od korporácií aspoň nejaké limity, ale samotný najvyšší súd sa už nemohol dívať na to, ako sa korporácie trápia, že si nemôžu dostatočne kupovať politikov, tak schválil zákon, podľa ktorého sú korporácie vlastne ľudia a v rámci slobody prejavu si môžu robiť s peniazmi, čo chcú.
A politici pískajú pesničky, ktoré si ich financmajstri želajú. Demokracia. Vláda ľudu.
Ak vás roztrpčujú slovenské schránkové firmy, banky a korporácie v USA presunuli svoje generálne riaditeľstvá v podobe schránok alebo jedinej kancelárie do zahraničia, aby sa tak, pekne trhovo, vyhli plateniu daní. Medzi najväčšími firmami v USA vôbec nie je zvláštnosťou, ak ročná výplata ich generálneho riaditeľa vysoko prevyšuje sumu, ktorú spoločnosť zaplatila na daniach.
Strojca krízy poradcom?
Želaný a menej štatistikmi predpovedaný efekt prúdenia takto ušetrených peňazí k celospoločenským efektom sa tiež nejako zabudol konať, keďže väčšina peňazí z neplatenia daní, ušetrených medzerami v zákonoch a zákonmi samotnými, končí v daňových rajoch. Úplne legálne.
