Niektoré sú úplne absurdné, spájajú v sebe nepochopenie prírodovedných zákonov a ezoterické šarlatánstvo. Iné zase len o malý kúsok posúvajú realitu: s faktami narábajú o trošku voľnejšie, než sa patrí. Konšpiračné teórie a hypotézy sú rôzne a ani náhodou nemôžeme všetky zaradiť medzi choré výplody pomätených myslí.
Tradičné vysvetlenie síce hovorí, že sa začínajú v snahe zjednodušiť si príliš zložitý svet okolo nás a zracionalizovať či sprehľadniť si javy, ktoré vyzerajú neprehľadné a náhodné. Že naše mozgy majú rady kauzalitu aj tam, kde žiadny jasný postup krokov nedokážeme odhaliť. A že človek je tvor oddávna milujúci príbehy a vytvára si ich už od detstva aj tam, kde na ne nie je žiadny rozumný dôvod.
To je však iba polovica pravdy. Problémom totiž je, keď viera v rôzne konšpirácie a iracionálne hlúposti nie je prirodzeným výsledkom toho, ako už po tisícročia fungujú naše mozgy.
Ale keď sú výsledkom práce rôznych záujmových skupín – firiem či štátov – ktorých cieľom je (z rôznych dôvodov) spochybniť fakty či autority.
Ak, teda, aj takéto vyhlásenie nechceme označiť za konšpiráciu.
