Autor je britský veľvyslanec.
Tento víkend si pripomíname sedemdesiate výročie oslobodenia Bratislavy. Veľa statočných vojakov Červenej armády padlo v bojoch o Bratislavu a západné Slovensko na jar v roku 1945. Takmer sedemtisíc je pochovaných na Slavíne. Pôjdem im osobne vzdať úctu. Im ale aj tisíckam ľudí, ktorí zomreli alebo sú v ohrození života kvôli konfliktu na Ukrajine.
Vo svetle tohto významného výročia by som chcel odpovedať na otázku „ako by dnes mala EÚ vnímať Rusko“. Začnime historickým kontextom. Sovietsky zväz sa rozpadol v roku 1991. Niektorí o tom hovoria ako o najväčšej geopolitickej katastrofe 20. storočia. Ale ja si dovolím nesúhlasiť. Milióny ľudí vo východnej Európe sa oslobodili z totalitného zovretia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. A desiatky krajín, vrátane Slovenska, znovu nadobudli svoju nezávislosť.
Počas uplynulých 20 rokov sa Rusko integrovalo do systému založeného na medzinárodných pravidlách a medzinárodná komunita vyvinula snahy na pomoc Rusku pri prechode k demokracii.
Podporovali a asistovali sme Rusku pri vstupe do Medzinárodnej obchodnej organizácie. Stalo sa súčasťou G8 a G 20. Vstúpilo do OBSE, OECD a Rady Európy. EÚ vytvorila stále Rady pre partnerstvo. NATO vytvorilo Radu NATO-Rusko.
Ekonomické väzby v objemoch milliárd rubľov sa rozvíjali s ruskými podnikmi. Milióny ľudí nadäzovali osobné kontakty tam, kde bola donedávna železná opona.
Toto všetko sa dialo s jediným cieľom – chceli sme vybudovať silné a strategické partnerstvo s Ruskom. Ale prezident Putin sa k nám napriek tomu správa ako strategický nepriateľ a nie ako strategický partner. Kremeľ zničil pravidlá globálnej bezpečnosti a do Európy 20. storočia priniesol taktiku 19. storočia.
Kroky Kremľa sa dajú vyčísliť vo veľmi jednoduchých faktoch. V počte životov. Nie sú to len stovky tých, ktorí bojovali na Majdane. Ani tých 298 nevinných, ktorí boli zostrelení v MH17. Ale je to viac ako 5 000 mŕtvych na Ukrajine. Desiatky tísíc zranených. A viac ako millión a pol utečencov, ktorí museli utiecť do iných častí Ukrajiny alebo do zahraničia. Toto je veľká tragédia. Ale je v tom aj niečo viac. Musíme si uvedomiť, že toto nie je ukrajinská kríza. Toto je ruská kríza, ktorej je Ukrajina najnaliehavejším prejavom.
Rusko je zodpovedné za blokovanie diplomatického riešenia. Záväzky, ktoré president Putin prijal v Minsku, boli ďaleko od reality ruských činov na Ukrajine. Preto nemôžeme hovoriť o bežnej situácii.
Základom našej odpovede na rusko-ukrajinský konflikt sú: diplomacia, vytváranie tlaku a podpora Ukrajine.
Musíme podporiť prebiehajúce diplomatické snahy. Nesmieme dopustiť vojenské riešenie krízy. Preto apelujeme na všetky strany, aby sa konštruktívne zapojili do riešenia s cieľom zmierniť napätie a nájsť diplomatické riešenie konfliktu.
Pre Rusko ako krajinu máme obrovský rešpekt. Je to veľký národ s množstvom talentovaných ľudí a obrovskými prírodnými zdrojmi. Má potenciál byť silou v prospech globálnej komunity. Ale momentálne Kremeľ mrhá týmto potenciálom a destabilizuje jedného zo susedov EÚ.
Radšej by sme sa vyhli konfrontácii s Ruskom. Kroky, ktoré robí, vedú len k hlbšej medzinárodnej izolácii a ekonomickej depresii. Kremeľ má na výber. V záujme obyvateľov Európy, Ukrajiny a v neposlednom rade, Ruska.
Autor: Andy Garth
