Na veľký zápis vyzerá až vojenská prehliadka o mesiac v Moskve.
Nie je jasné, prečo bol Lavrov v Bratislave nevyhnutný. Pocta padlým by bez neho menšia nebola. Zrušiť ho však chcelo na čele diplomacie chlapa, a nie Lajčáka. Napríklad takého Kisku.
Jeho neúčasť na ceremoniáli s Rusom by akurát vyznela ešte sympatickejšie, keby si ušetril výhovorku, že nebol pozvaný. Nejde o to, že nahral na smeč Úradu vlády, ktorý kontroval jeho údajným ohlásením, že vence položí sám, ale o to, že polovičaté gesto – aj nejdem, aj sa ospravedlním – si nemôže nárokovať na plnú hodnotu.
V tej informačnej vojne – o ktorej Kiska vie, veď o nej sám rečnil – kde sa hrá o verejnú mienku, je lavírovanie prejavom ustupovania.
