Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV.
Začiatok tohto roka priniesol v Európe ukážky poklesnutého politického kabaretu. Nová grécka vláda rozdávala bizarné sľuby o zvyšovaní dôchodkov, miezd a zamestnanosti v štátnej správe.
Predstavitelia vlád eurozóny zas voličom s vážnou tvárou tvrdili, že Grécko musí svoje dlhy zaplatiť do posledného centa. Došlo aj na diskusiu o tom, čo kto v Grécku robil počas druhej svetovej vojny a kto má vrátiť mramorové sochy na Akropolu.
Grécka špirála
Dnes prichádza realita. Grécky splátkový kalendár na rok 2015 je úloha, od ktorej by so strachom utiekol aj samotný Herkules.
Celkovo ide o 22,5 miliardy eur, čiže dvanásť percent gréckeho hrubého domáceho produktu, resp. jednu tretinu gréckeho exportu.
Ide o groteskné čísla, ktoré grécka ekonomika v žiadnom prípade nedokáže splniť bez toho, aby si na splátky dlhu nezobrala nové pôžičky. Ich odhadovaná výška na rok 2015 je 19 miliárd eur. Nové pôžičky, samozrejme, dlh ešte zvýšia. A tak pekne po špirále nahor či vlastne skôr nadol.
