Vážení študenti. Vašou úlohou malo byť pôvodne napísať prácu na tému vojny. Pani učiteľka však priniesla ako inšpiráciu nesprávny časopis, a tak máte možnosť premýšľať o niečom inom. O pravde, propagande alebo ako hovoríte vy, o tlačení kalerábov do hlavy. Pretože časopis, na ktorý sa pozeráte, je majstrom v tejto disciplíne.
(Môžeme a nemusíme veriť pani učiteľke, že ho vybrala v dobrej viere a že netuší, čo sa skrýva v jeho obsahu. Možno jej ho poradila pani predavačka v stánku, ktorá tam vždy niečo inšpiratívne nájde a aj minule sa v ňom presvedčila, že Európsku úniu založil sám Hitler.)
Príkazy či zákazy čo môžete a čo nesmiete čítať a spoznávať, stoja vždy na tenkom ľade subjektívneho presvedčenia. Nám zamladi zakazovali snaživí pedagógovia pozerať českú komédiu Zítra vstanu a opařím sa čajem. Politicky bola v poriadku, veď jej téma je antifašistická. Ale vraj to bol príliš „šialený film“. A to ešte za komunistov nevysielali napríklad skeče z Monty Pythonovho lietajúceho cirkusu!
Tu však nejde o mieru vkusu, ktorý budú mať učitelia často celkom iný, než vy, žiaci.
