Za hranicami pracujú a študujú desiatky tisíc Slovákov. To, či svoje skúsenosti zúročia aj doma, máme v rukách najmä my sami.
Keď pred časom mladý talentovaný lyžiar Adam Žampa uvažoval o tom, že chce hľadať lepšie podmienky v cudzom reprezentačnom drese, objavili sa úvahy, či sa netreba skôr venovať masívnemu odlevu mozgov, ktorý priškrcuje krajinu.
Ako to však s pracovnou mobilitou a odchodom vzdelaných ľudí zo Slovenska skutočne je? Nezaškodí si pripomenúť zopár faktov.
Dva milióny Slovákov
Fráza únik a či odliv alebo odlev mozgov sa len od začiatku tohto roka vyskytla vo viac ako dvadsiatke domácich príspevkov celoplošných médií a je tak zrejmé, že tento problém spoločnosť trápi.
Je pritom zjavné, že nejde iba o novodobý jav, vlny vysťahovalectva sprevádzajú územie Slovenska už niekoľko storočí a podľa niektorých odhadov dnes žije za hranicami až 2,2 milióna ľudí hlásiacich sa k slovenským koreňom.
Posledný výraznejší vzostup odchodov za hranice sa spája so vstupom Slovenska do Európskej únie a postupným otváraním pracovných trhov v členských krajinách. Práve voľný pohyb za prácou, štúdiom či podnikaním považujú Slováci za najväčší prínos nášho členstva v Európskej únii a tieto možnosti aj využívajú.
Kríza zmenila migráciu
Kým v roku 2004, keď sme vstupovali do EÚ, Štatistický úrad odhadoval počet slovenských občanov pracujúcich v zahraničí na necelých 90tisíc, o štyri roky neskôr to bolo oficiálne už 177-tisíc a niektoré expertné odhady hovorili až o štvrť milióne.
Vplyvom krízy, ktorá postihla aj mnohé cieľové krajiny pracovných migrantov zo Slovenska, tieto počty opäť klesli a dnes podľa štatistikov pracuje v zahraničí okolo 136-tisíc Slovákov. Z toho najviac, až 40-tisíc v stavebníctve a 33-tisíc v priemysle. Najčastejšie Slováci odchádzajú za prácou do susedného Česka a Rakúska, kde ich dovedna pôsobí viac ako 77-tisíc.
Nemecko a Rakúsko sú v kurze
Kým atraktivita väčšiny krajín počas krízy pre Slovákov klesala, počet našincov v Rakúsku a čiastočne aj v Nemecku stúpa.
