Alebo aj Slovenská schránková republika. Ak ale – napríklad – medzi faktormi Indexu globálnej konkurencieschopnosti (CGI) Slovensko stojí najhoršie práve v transparentnosti verejných obstarávaní (137. miesto), tak je evidentné, že monogram SSR má svoje opodstatnenie. (CGI je najprestížnejší zo všetkých týchto indexov.) Schránky sú symbolom netransparentnosti, kódujú vlastníctvo, aby sa nedalo identifikovať.
Symbolické tiež je, že s návrhmi, ako zatočiť so schránkami, prichádza opozícia opäť po škandále. V novembri cétečko, teraz Váhostav. Na Slovensku má pritom schránková forma vlastníctva už dlhú históriu, ktorá – zrejme – spätne siaha až po deň, keď bol zrušený inštitút akcií na doručiteľa. Napriek tomu i predvolebnému zápasu, ktorý sa musí zohľadniť, návrhy či už OĽANO-SaS-Nova, alebo Beblavý-Fedor majú zmysel. Aj keď ich totiž väčšina Smeru zamietne (a čo iné asi urobí?), vnášajú do širšieho verejného povedomia reálny problém a pocit potreby skoncovať s touto technikou vyvádzania verejných peňazí na súkromné (stranícke) účty. Ak sa vyvinie tlak, ošívanie sa Smeru, ktorý si „vzduchotesný“ Lex Belize nemôže dovoliť, bude čosi ako nepriamy dôkaz, že so schránkami má akési puto, alebo, povedzme, nadštandardný vzťah.
