
TEXT: Peter Macsovszky.
[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Peter Macsovszky, spisovateľ a publicista.
[/content]
„My Brazílčania sa chceme radovať zo života. Na ničom inom nezáleží,“ povedala nám raz univerzitná profesorka z Curitiby.
Jeseň je sezónou politických turbulencií. Platí to aj o Brazílii, kde sa jeseň začína vtedy, keď do Európy prichádza jar. Protesty v roku 2013 sa začali po dovolenkovom období takisto ako tento rok.
Po vyše roku života v Brazílii sa mi zdá, že tu nikdy nikto nevie s istotou povedať, čo treba brať vážne a čo nie. Vezmime si počasie. Mraky sa tu vedia tváriť ozaj hrozivo. Liať však začne, až keď sa temné mračná spoja do jedného. A to môže trvať dlhé hodiny. Alebo aj nie.
Podobne to chodí aj v politike. Čokoľvek môže znamenať čokoľvek. Čo sprvoti vyzerá ako začiatok hororu, za pár minút prehrmí bez vážnejších následkov. A zasa z toho, čo vyzeralo ako maličkosť, sa môže strhnúť menšia apokalypsa. Niet divu, že čarovným slovíčkom brazílskej komunikácie je „možno“. Na konzuláte v Rotterdame nám úradníčka povedala: „Ak donesiete všetky potrebné papiere, tak možno dostanete vízum.“ Pravidlá síce existujú, ale záruky nie.
Rozmach alebo úpadok?
V roku 2013 zdanlivá maličkosť (až taká maličkosť, že Slovák by ani brvou nepohol), akou bolo zvýšenie cien za mestskú hromadnú dopravu v Sao Paule, vyústila do protestov, ktoré si vyžiadali aj obete na životoch. Začalo sa to cenou lístkov, ale postupne sa nabalili aj témy korupcie, žalostnej úrovne vzdelania a zdravotníckej starostlivosti.
Spúšťačom tohtoročných marcových demonštrácií sa stal korupčný škandál okolo ropnej spoločnosti Petrobras. Zapletení sú aj vládni činitelia, a teda aj predstavitelia Robotníckej strany (Partido dos Trabalhadores) – víťaza vlaňajších volieb. Prezidentka krajiny Dilma Rousseffová vraj o ničom nevedela. Korupčný škandál je vec vážnejšia než zvyšovanie cien za dopravu, no niektorí analytici tvrdia, že pád prezidentky, ktorá predstavovala symbol boja proti korupcii, nehrozí.
Často neviete ani to, či sa stávate svedkom rozmachu, alebo úpadku? Mrakodrap, na ktorý sa práve pozeráte, demolujú alebo dokončujú? Asi nič necharakterizuje život v krajine presnejšie ako nepochopiteľná choreografia brazílskych tancov, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu a pri ktorých je nemožné určiť, kto napreduje a kto ustupuje. Kolísanie, váhanie, nerozhodnosť. V každej oblasti života.
„No a čo?“ povedala nám raz univerzitná profesorka z Curitiby. „My Brazílčania sa chceme radovať zo života. Na ničom inom nezáleží.“
Frmol na Avenida Paulista
V nedeľu, 15. marca, štyri dni po návrate z Európy, sme s manželkou zašli na výstavu do MASP – Museu de Arte de Sao Paulo. Budovu múzea, v kadečom podobného Slovenskej národnej galérii, navrhla brazílska architektka Lina Bo Bardiová. Nevľúdna moderna šesťdesiatych rokov.