Nedávno som bol zobrať desaťročného syna z kamarátovej oslavy, ktoré sa podľa dnešnej módy organizujú v detských kútikoch nákupných centier či laserových herniach. Keď som vošiel do herne, deti sedeli vedľa seba na gaučoch a hrali sa na svojich smartfónoch. Takýto bizarný pohľad sa mi odvtedy naskytuje čoraz častejšie a vždy si pomyslím, ako som rád, že som ešte zažil dobu skutočných zážitkov. Z ich autentickosti čerpám doteraz, mám spomienky také jasné a živé, že si pamätám pocity radosti, napätia, sklamania, ale aj šťastia.
Pred očami sa mi premietne, ako sme s chalanmi po prečítaní knihy o Vinnetouovi napadli sliepky našich rodičov, vytrhali perie a ozdobili nimi svoje podomácky vyrobené čelenky.